čo bolo v nej?
Sieť tmavých posolstiev,
neuniknú jej.
Dotknúť sa stredu siete,
tam kde všetko tmavé drieme.
Čierna vdova stráži ich,
nie! Nechcem byť jedným z nich.
Tých mŕtvych jedincov, bolesťou týraných,
dnes sú bez snov, duše zblúdilých.
Pavučina mŕtvych tiel, vzácny dar oči početných.
Kde suchý popol by tlel, nebyť myšlienok slobodných.
A nohy pohli sa poslednýkrát.
A oči žmurkli poslednýkrát.
A telo zvíjalo sa na stokrát.
V smrti kŕčoch na stokrát.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petrush
12. 10.októbra 2008 14:19
noo fakt je melancholicka...ako keby ta nieco trapilo...hmm ale kazdopadne pekna
Napíš svoj komentár