Plachý akord

Za búrnej, tmavej noci
ja blúdil sám a sám,
závidel ronenie sĺz
tým čiernym nebesám.

Bez cieľa šiel som vo svet
a hľadal úľavu:
papršlek do tmy srdca,
liek v hlavu boľavú.

Ach, niekde vedľa cesty,
u starých božích múk
našiel som zúfajúcich
pár chladných, mokrých rúk...

Snáď skutočnosť to bola,
a možno púhy sen:
zabudli ruky na mňa,
keď svitnul biely deň...

Len pocit ostal temný,
kýs' bôľu odtienok,
akordom plachým huči
z hasnúcich spomienok.



(Plachý akord, Ivan Krasko, Nox Et Solitudo 1909)

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu