Mladý štrnásťročný chlapec stojí na útese. Stojí a plače. Plače za strateným svetom ktorý mal. Za svetom kde ho nikto nešikanoval, nikto ho neodsudzoval za to akú hudbu počúval... . Nikto nebol obľúbený nikto nebol outsider. Všetci boli kamaráti, nikto nebol nič vyššie. Teraz je tento svet preč, s neho sa stal ten outsider ktorého nemá nikto rád. Každý naňho po ulici kričí: „Loozer“! A keď to nekričia tak je im to jasne vidieť na očiach. Už sa aj bojí kráčať po ulici. Nečudo že prestal dôverovať ľudom. Nedokáže to. Ani sa mu nečudujem. Svet v ktorom žijeme sa zmenil. Začal sa rozdeľovať na obľúbených a tých ostatných. A prečo? Ktovie. Dá mi niekto z vás, obľúbených bastardov odpoveď na túto veľmi jednoduchú otázku?! Nie lebo na ňu sami neviete odpoveď. Teraz ako tak ten chlapec stojí na okraji toho útesu a plače rozmýšľa čo ďalej. Má ďalej bojovať proti spoločnosti, sám, bez pomoci alebo sa má vzdať a ukončiť tento , peklo pripomínajúci život? Jeho rozhodovanie trvalo veľmi dlho ale rozhodol sa, podľa neho správne, pre druhú možnosť. Nasledoval skok a po ňom dlhý let, ktorý akoby trval celé hodiny. Nikto ho nehľadal, nikto nesmútil nad jeho stratou. Nikoho nemal. Zomrel sám a zabudnutý.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
simsim  2. 4. 2011 20:31
Samko to je vážne dojimavo krasne
2 
fotka
layla20  10. 2. 2012 21:28
krásny blog
3 
fotka
mayo911  10. 2. 2012 21:32
a to je presne ono..
Napíš svoj komentár