To boli slová, ktoré sa mi raz zaryli do pamäti. Ani už neviem kto mi to povedal. Vtedy som sa tomu smial. No ako si môj život tempom umierajúceho slimáka ubiehal ukazovala sa táto veta ako veľmi pravdivá. Nebolo to postupné. Proste zo dňa na deň sa zo mňa stal ten čudný outsider akým som aj dnes.
Musím uznať že zo začiatku ma to veľmi štvalo. Chcel som to zmeniť, chcel som byť obľúbený. Skrátka aj ja som si chcel užiť ten teenagerský život v partii. No už asi bolo neskoro. Už sa s tým skrátka nedalo nič zrobiť. A na svete bol ďalší depresívny outsider (teda JA).
A takto si môj život pokračoval. Nadával som na svet, na spoločnosť, na obľúbencov, na to ako je život nefér, skrátka na všetko čo ma sralo. Až raz...
Raz, jedného hnusného zimného dňa, nastal zlom. Proste ma prestali tieto vyššie spomenuté veci srať. Uvedomil som si že bojovať so spoločnosťou tak že sa budem snažiť zmeniť seba samého je absolútna hovadina. Samozrejme vzdať som sa nechcel. Akurát zmením taktiku boja. Nebudem sa meniť. Budem taký aký chcem byť.
A tak nastala zmena. Možno maličká zmena, ktorá mi vôbec nepôže, alebo rozhodujúci zlom v mojom živote. Ktovie. Tak či tak je mi teraz lepšie. Vlastne nie ani tak lepšie ale ľahšie. Aspoň viem čo chcem robiť. A to byť sám sebou.
Dúfam len že to nebude jedna s tých zmien ktoré mi vydržia mesiac a zase sa zo man stane ten starý depkár.
A tak sa za mnou možno nikto neotočí, ale mne je to už úplne jedno
Ten kto si toto prečíta, tak tomu/tej ďakujem za pár minút pozornosti.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
layla20
10. 2.febuára 2012 14:31
Netráp sa kvôli tomu, že nie si obľúbený. Ak si ťa ľudia nevšímajú tak ti za to určite nestoja. Raz určite spoznáš mnoho ľudí ktorí ťa budú mať radi
2
Dlho som rozmýšľala, čo výstižné sa dá nato napísať, ale neviem
Life is so beautiful
Life is so beautiful
Napíš svoj komentár