Neznášam začiatky nových dní. Začínajú totiž najhoršou činnosťou a to: vstávaním s postele. Takže od začiatku. Zobudila ma melódia pesničky Still Waiting od Sum 41. Jediná dobrá vec na týchto začiatkoch.
Vstal som umyl si zuby proste každodenné rutiny a šiel som na ranný tréning. Tréner povedal že nebude ťažký ale to on hovorí furt čiže ,samozrejme, domov som sa vrátil úplne na sračky dodziganý. Hlava ma bolela zo včerajšej stanovačky.
Obed to je časť dňa ktorú mám rád . Kelová polievka. Znesvetenie obedu ani nemohlo byť horšie. Neznášam kelovú polievku, fuj. Ale rebierka ako druhý chod to ako tak zachránili.
Potreboval som si vyvetrať ešte vždy boľavú hlavu tak som sa šiel prejsť ku starému mostu u nás za mestom. Mám to miesto rád pretože tam chodí málo ľudí a cítim sa tam tak uvoľnene . Dobre sa tam rozmýšľa. Ale dneska pri moste bol aj niekto iný okrem mňa. Dievča. Nebolo ako by niekto povedal dokonalé dievča ale mne proste prišla strašne krásna. Bola taká jednoduchá a zároveň taká iná ako ostatné dievčatá čo som videl. Vyžarovala s nej rebélia. Roztrhané červené rifle, kanady a biele tričko pomaľované znakmi anarchie. A tie vlasy. Ohnivo červené. Piercing v dolnej pere. Proste krása. Len som tak stál obďaleč a pozeral na ňu s nemým úžasom.
Do uší mi v tej chvíli hrala pesnička Punk, Sex, Pivo. Už som sa zberal na odchod, lebo nedokázal som v sebe nazberať odvahu a ozvať sa k nej, keď si ma zrazu všimla. Usmiala sa na mňa úsmevom najkrajším aký som kedy videl a povedala nech si k nej prisadnem. V hlave mi vtedy vybuchol gejzír radosti. Tak som si k nej teda prisadol. Bol tam dokonalý výhľad na celé mesto ktoré som tak strašne nenávidel (ale o tom neskôr ). Chvíľu nikto nič nepovedal. Ticho som preťal ja. Opýtal som sa že ako je možné že som ju v meste nikdy nevidel. Viete nieje to tu až také veľké. A tak sa začal náš rozhovor ktorý trval dlho do noci a skončil sa zvonením budíka ktorý hlásil že už je čas vstávať z postele.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár