Dnes ako som upratovala svoje stare príbehy, našla som medzi nimi aj práve túto básničku. Teraz už pre mňa nemá až taký veľký význam... Písala som si ju keď som bola zúfalo zalúbená do spolužiaka. On sa ku mne spraval v tom čase veľmi milo... len prišli prázdniny a po prázdninách už keby sme sa ani nepoznali a prišla na rad druhá spolužiačka... keď chýbala tak samozrejme znovu bol len pri mne.... no teraz mi je to už jedno a pochopila som konečne všetko.... aj teraz keď má dni kamosenia sa somnou, tak si len spomeniem na to, ako som si tieto chvile predtým užívala. btw túto básničku ešte zatial nikto okrem mňa nečítal....Dnes som si ju aj preložila do angličtiny a urobila z nej pesničku.. a tuto je:

Ľúbim ťa, ty o tom nevieš,
každá chvíľa, keď sa na mňa pozreš,
keď sa ma dotkneš,
mi dáva to, čo mi nikto iný nevie dať.

Každá táto chvíľa mi srdce rozmpáli,
každá táto chvíľa mi srdce pohladí
a ja konečne šťastná som veľmi,
len neprebodni srdce moje kôlmi.

tými ostrými smútkom plnými kôlmi,
tak zraňujúcimi veľmi,
že moje srdce sa celé rozpadne na milión malých kúskov,
že neposkladá ho ani zbor tenkých hláskov.

A ty to vždy a znova urobíš,
moje srdce tak veľmi zraníš,
a každý deň do teba,
je venovaná mová viera moja.

A ty moje srdce každý deň sklameš,
využiješ, rozjasníš, pohladíš, oklameš.
Tak rozhodni sa konečne koho si vyberieš,
kedy to už zo svojho srdca vyriekneš?

PS: táto básnočka bola písana zhruba pred rokom a nikdy nebola upravovaná!
PSS: Každý večer som myslievala na teba, a na to, ako budeme spolu chodiť na týždeň na intráky a budeme konečne môcť byť spolu.
PSSS. Nikdy na to obdobie nezabunem..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár