Už štyri mesiace ovláda naše domácnosti Šeherezáda. Ženy rôznych generácií, niekedy aj
muži vyhovárajúci sa, na kliatbu Imprerius, štyri krát do týždňa pozorujú herecký výkon
krásnej Bergüzar Korel, pre ktorý by aj Zlatá malina bola poctou. Šehi dokonca valcuje aj
Televízne noviny. O tom, prečo je tomu tak sa už popísalo dosť. V podstate sa tento príbeh
modernej popolušky, ktorého motív bol vo filmovom priemysle použitý už tisíckrát, veľmi
nelíši od latinskoamerických telenoviel. Možno len ťažšie zapamätateľnými menami (José
Lopéz a Ali Kemal Evliyaoglu je trocha rozdiel), menej dynamickým dejom, pri ktorom vám
ani po troch dňoch výpadu elektriny nič neujde a hyperdramatickou hudbou, pri ktorej sa aj
steny trasú.
Mňa však zaujalo, že kým u nás sa Šeherezáda drží na prvých miestach sledovanosti ako
prilepená tureckým medom, v susednej Českej republike ju z „prime timu“ už po pár dňoch
presunuli do „after lunch timu“. Nepomohol ani argument, že Šehi si získala tisíce divákov od
Ankary po Bratislavu. Teraz Česi zase tým s radosťou argumentujú, že oni už k Balkánu nepatria.
A tak, kým Slovenky nemajú inú tému ako, to, či jej Onur zas doniesol kvety, Češky, ak si
chcú zachovať západný „imidž“ musia pozerať Šeherezádu tajne.

Čo myslíte. Mám to ako úlohu do školy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár