Už je to strašne dlho odkedy som si takto, ako práve teraz sadla za počítač otvorila Word, pustila fajn hudbu a začala písať. Chýbalo mi to. Chýbali mi moje blogy, ktoré som písala preto, aby som si mohla “vyliať srdce“, chýbali mi ľudia, čo sú tu, diskusie a všetko ostatné. Ale uvedomila som si to až teraz. Trvalo mi to...

Od môjho posledného blogu teda ubehlo dosť veľa času. Zmenilo sa veľa vecí, získala som nový pohľad na svet, začala som si uvedomovať /konečne! / hodnoty života a všetko ostatné. Aj to mi trvalo... Som rada, že už nie som tým, kým som bola. Som si istá, že každý si to už povedal. Konečne už pre mňa nie je všetko také nezmyselné (ako tento vtip: Cigán, koľko je hodín? ... Tvoja matka... pointou je, že “cigán“ nevie čo sú hodiny...) ako bývalo. Asi som sa zmenila, alebo, čo iné to môže byť?

Och, už som vyšla z cviku. Neviem písať blogy, vlastne ani neviem, či som ich niekedy písať vedela... Ale viem, že práve tento som musela napísať. Dnes sa toho udialo toľko, že som musela do toho celodenného chaosu zapojiť aj tento bezvýznamný, ak to tak môžem nazvať, blog. Tak a oteraz sem budem chodiť robiť nervy každý deň! Určite to bude každému jedno, ale, Birdz má aspoň ďalšieho online človeka...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár