Neviem, zvládla by som povedať bojím sa jej...Nie, nebojím...Je pre mňa súčasťou. Ako že každý deň vyjde slnko?? Áno asi tak. Ale viem ja, že až keď budem umierať nebudem mať strach? Netuším...Čo bude potom? Nebo?? Peklo?? Nič len niečo jak dlhý spánok bez snov...A keď vo mne zomrie cit samej k sebe? Čo bude potom?? Urobím si niečo??.. Občas k tomu nie je ďaleko...Určite... Každý už o smrti uvažoval...ale prečo? Je to snáď jediné východisko? Asi áno.. Ale čo tí čo tu po nás zostanú? Ako sa budú cítiť oni?? Ako sa cíti matka, ktorá nájde svoje dieťa mŕtve? A tak žiť či nežiť? Dokázala by som odísť s vedomím že za mnou pôjde kvôli mne niekto iný?? Asi nie..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
betusik  4. 4. 2007 16:44
ja neviem nemam ani strach zo smrti...lebo ta je ista u kazdeho.....skor mam strach z toho co nezname ma ma caka v zivote...
2 
fotka
hella  4. 4. 2007 16:57
kolko rečnickych otazok ... no ja sa smrti nebojim neviem sice prečo..ale tak prešli tim uz miliardy ludi..tak raz to musi prist aj na mna
Napíš svoj komentár