pomedzi svetlá
pouličných lámp
kráčajú dva páry tenisiek
rozviazané šnúrky
pocit slobody
pocit že zakopnúť
je občas tak správne
letná príchuť tepla na jazyku
z pivárni sa tiahne dym
dážď leje ľuďom do duší
triezvym opitým
ľuďom ktorí iba žijú
nasávajú ticho do žíl
a vo mne to mrzne
mrzne vo mne okamih
ktorý čas nepočíta
počíta len tieň na tvojej tvári
lemovaný mihotavým
zábleskom kvapiek
mokré bozky
dostávajú vlhko
ktorým dýchajú
čas zastal
a mi sme sa nestihli potknúť ...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár