V ten večer sedela na posteli. bezvýznamne pozerala do steny. Obyčajný večer ako každý iný. Ako blesk z neba, Odrazu pri nej sedel. Jeden z jej už tolkých padlých anjelov Znova sa narodil. Otázkou ju ale prekvapil. Vraj- Povedz prečo je tvoje srdce zronené. Povedz ten príbeh celý, Ako vlny hovoria o oceáne Toľko veľa. Najprv nechcela. Ved prečo pitvať veci staré, Skoro bezvýznamné?! Anjel bol ale naliehavý, -no tak krásna ruža, povedz mi ten príbeh celý.- Dievča podišlo k oknu Pomalým pohybom sadlo na parapetnú dosku. Vzdychlo. -Vieš- začala. -Bol deň zimný, Taký ako každý iný.- Skoro. Muž v čiernej čiapke Ju viedol zasneženou zemou. Vraj to všetko vybavil. Bol jej známy. Vraj. Blížili sa k dverám. Dreveným. Starým priam. Muž razom ráznym Klúčku schmatil Dvere skoro rozrazil. Nervák bol. Nemohol to zakryť. Vraj. Zastala ale. Nohy ju nepustili dalej. Hlava. Bola to ona. Vraj. Čo ak nepríjmu ťa medzi seba. Veľa ludí nepoznala tam. Ledabolo Duo zadubených hláv. Jedine. Čo tam stojíš- Vzkriesilo ju. Dalej pod. Vošla. Pozerala do zeme. Cítila sa priam nepríjemne. Počet pavúčich oči ju sledoval. Krok po kroku. Ako Lev prenasleduje svoju korisť. Vitaj. Z hlasu muža vycítila Že je nevítaná. Dalšia hlava zadubená. Pomyslela. Nepríjemný pocit ju hlavu zdvihnúť donútil. Nelutovala. Jeden pár pavúčich očí, Ju zaujal. Strpla. Bolo jej jedno ako dlho bude ticho. Oči boli krásne. Sledovali ju hoc. Zahľadela sa do nich. Farba smaragdu. Ale zelené neboli. Take. Zvláštne. Vraj. Videla až do duše. No bola jediná z nich Čo to tak cítila. Tu náhlu náklonnosť. K očiam samozrejme. Vraj. Smaragdové oči, Skoro nevinné Sa odvrátili k diablovemu vynálezu A stratili záujem. Korisť nevítana Ju nezaujala. Vraj. Zober zelenú A vypadni. Slová neboli podané doslovne Ale vycítila to tak Od tej hlavy zadubenej. Vyšla tam. Do chaosu. Medzi ludí. Zhora ju sledovali oči Hlavy zadubenej. Vajce jej pripomínala. Sledovala ju tak pozorne. Trpezlivo. Vajce s očami čakalo na chybu. Lenže bola bezchybná. Neveril svojim vlastným očiam. Vraj. Vrátila sa do tej diery. Staré dvere Vtedy mužom skoro rozrazené Zavŕzgali. Myslela si že je to nepríjemné. Kým neprišli zasa pohľady Vajca s očami a ostatných pavúkov. Smaragdové oči tam ale už neboli. Vitaj medzi nami. Skoro by mu ten navíjak dobroty zožrala. Vraj. Smaragdové oči ju ale trápili. Nedali spať. Ale v ten večer zaspala. A narodený anjel Ju nehcel budiť. Počká si na další rozhovor. Vraj. -Myšlienky hádzané na papier- Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj