The Plastic People of the Universe ...alebo blog o slobode...

Keď som sa dozvedel že Oni budú hrať v našom meste skoro som odpadol.
Môj najväčší sen ktorému som už nedával žiadnu šancu.Oni ktorí sedeli len pre to že chceli hrať hudbu aká sa im páči.Oni ktorých sa komunistický režim bál až tak že ich zatvoril do basy.Bál sa ich slobody.Pretože slobody sa bojí každý režim úplne najviac.

Oni sú skutoční hrdinovia svojej doby.Oni nepodľahli,neušli,nevzdali sa,neprevrátili kabáty...tak ako väčšina vtedajších umelcov...a pár miliónov spoluobčanov... Vydržali to aj napriek neustálemu prenasledovaniu,zastrašovaniu,výsluchom.Robili podradné práce ktoré im režim podhodil...Tí ostatní to také ťažké nemali a napriek tomu tak ľahko ohli chrbty...
Oni sa vzdali tých pár výhod pre svoju slobodu...výhod ktorých sa tí ostatní vzdať nedokázali...a stali sa tak väzňami v tomto štáte.

Oni sú skutočný underground.Keď vidím tie dnešné kapely ktoré sa hrajú na ťažký underground a tvrdých bojovníkov proti systému,nemôžem sa nič iné ako smiať.Bojujú proti systému ktorý sa o nich absolútne nezaujíma,nič im nezakazuje ba dokonca im umožňuje slobodne vyjadrovať svoj názor.A tie ich reči o policajnom štáte-toto ich poznanie vychádza väčšinou z toho že prekročili čas na koncerte a polícia ich príde upozorniť na to že rušia nočný kľud.Každému mladému anarchistovi vtedy vrie krv v žilách...už som to zažil

Ten koncert bol úžasný-dokonalý-nad všetky očakávania!
Keď viete že lídri kapely majú cez 60 rokov nemáte veľké očakávania,skôr ide o to vidieť ich.Ale oni ukázali že nie sú len taký starý "páprdovia" so saxíkom a husličkami.Začiatok koncertu dobre že nie v disco rytmoch nedovolil nikomu len tak postávať.Kapela pripomína starú káru ktorú by neošťal ani pes,ale keď naštartuje motor,jeho zvuk roztriešti všetky okná na okolí a pneumatiky trhajú asfalt ako to červené autíčko z tej rozprávky Cars Zmietal som sa
v obrovských prívaloch energie ktorú si budem chcieť udržať v sebe čo najdlhšie.Je neuveriteľné čo na tom pódiu dokázali.
Vždy sa mi páčilo z nahrávok že nikdy nehrali jednu skladbu tak isto a ani teraz nesklamali.Všetko hrali tak trochu inak a stále úžasne.
Publikum ich nechcelo pustiť z pódia ani po dvoch prídavkoch...a to snáď hovorí za všetko...

Mohol by som sa o tom koncerte a o nich rozpisovať ešte pár hodín a to nechcem.Kto chce si od nich niečo nájde.Ja som sa len chcel podeliť o ten úžasný zážitok.O splnený sen.Je úžasné vidieť jedných zo svojich najväčších vzorov a nesklamať sa v nich.Myslím tým životné vzory.A aj keď som už stihol zistiť,že so slobodnou dušou to v živote asi ďaleko nedotiahnem,seriem na to.Neverím že by ma urobiť šťastným dokázalo vlastnenie drahých predmetov alebo peniaze.Ja chcem niečo úplne iné...a myslím že nie som na zlej ceste...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu