Čo viac, než ďakujem?

Bol to taký malý chlap, taký chlapček s ceduľkou na čele a prosbou „Oslovujte ma muž“. No a ja som stála oproti. Mala som o len o pár rokov menej a hľadela mu priamo do očí. Nemusela som sa pritom stavať na špičky, nemusela som sa vyťahovať.. iba som stála a to sa mi páčilo. No a on ma počúval, teda skôr nie. Neviem. Pozeral do strán, akoby niečo hľadal, ale vždy vedel odpovedať nato čo sa ho pýtam. Potom ma postrašil, slovami veľkého, dospelého muža o budúcnosti, ja som zmraštila čelo a rozprávala ďalej. A tak sme spolu prešli záhonom plným tuctov rozkvitnutých ruží, kde nám teplo vytváralo na koži lesknúce kryštáliky. Lesom, kde lístie opadalo tak nečakane, že sme mohli hrať lotériu a vsadiť nato, ktorý lístok opadne skôr. Nehoráznou zimou, kde blikali svetielka, padal sneh, z domov viseli cencúle obrovské ako lízatka, parkom, kde som ťa pobozkala až sem. A odtialto mi stačí iba zaželať ti krídla a povedať, že to všetko stálo zato a ďakujem..

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu