Nádej ako droga

Je zrejme nemožné určiť, kedy je človek na pokraji vlastnej nádeje.
Nádej je pre mňa z tej istej skupiny slov ako- láska, hnev, hriech..nádej. Nehmotné, všade skloňované a predsa s takým významom.
Mohla by som sa spýtať, čo by ste robili, keby ste stretli na moste muža ktorý chce spáchať samovraždu, opakoval by si len „Ak stretnem niekoho s nádejou, neskočím“ čo by tento muž spravil, keby stretol Teba?

Podľa mňa vo všetkých snoch, slzách a všade sa skrýva nádej.
A definícia slova nádej je – dôvera v budúcnosť, optimizmus.

Raz som sa kamarátky pýtala čo je nádej..povedala „
môžeš mať krásny pocit lebo máš nádej a zrazu si uvedomíš že tá nádej neexistuje..........“
Teda ako droga? V niečo dúfaš, si tak blízko a zrazu luskneš prstami a prebudíš sa do beznádeje.

Hovorí sa, že nádej zomiera posledná, je to preto, že sa človek v živote sklame veľa krát, vtedy dostane taký kopanec..akoby ho niekto skopol do tmavej pivnice bez dverí..tak ako keď máš zavreté oči a nevieš ich otvoriť, presne taký pocit..vtedy hľadáš dvere, vidíš že niesu, ale máš nádej že si možno len nenašiel to správne miesto...keď ich nájdeš, pochopíš..

Nechcem nádej...nechcem tvoju nádej!

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu