Sny sú len kus plechu pozliepaný do seba

Keď si bol malý, mal si svoje obľúbené autíčko, s ktorým si sa stále hral. Vždy si ho nosil vo vrecku, chválil si sa ním, obdivoval si ho, vedel si, že keď vyrastieš kúpiš si také isté, do ktorého nasadneš. Začal si naň šetriť a neskôr si si ho kúpil. Deň, keď po prvý krát otočíš kľúčmi vo svojom aute si si predstavoval tisíc krát, predtým, než si zaspával a teraz si to urobil. Kľúčmi si odomkol dvere, rukami si pohľadil kapotu, sadol si si doň a jazdil. Išiel si rýchlo...po hrbolatých cestách, len aby si mohol pozorovať psíka na palubnej doske, ktorý kýval hlavou. Aké to bolo mať to, čo si si sto krát predstavoval?

Ale neskôr si zistil, že takých áut jazdí po cestách tisíce, že to tvoje nieje ničím výnimočné, že je to len kus plechu pozliepaný do seba, že v tejto chvíli vyrobili ďalší nový model...a tak sa ľudia vzdávajú svojich snov.

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu