Ty sa pozrieš do mojich a vidíš to tam tiež..
Obaja vieme.... a aj tak nemôžeme..
Obaja chceme... a aj tak to odmietame...
Toľko toho sa už stalo...
Prosím nech to pokračuje!
Nie! Radšej už nechcem ďalej!
Tak čo vlastne? Sama neviem....
Viem len že teraz mám z teba tumor v hlave.....
A bolí to ... aj keď sa smejem...
Aj tak sa smejem len keď si tam ty....
A tie tvoje oči..... tie mi zvačšujú ten tumor...
Už som nemyslela že sa to stane...
Že po všetkom zlom budem cítiť aj toto..
K niekomu... a práve k tebe...
Len neviem či je to dobré..
Viem, že nie je.. A aj ty vieš..
Všetci vedia.. a vlastne nič nevedia.. ani neveria..
Aj príbeh tvojej jazvy už poznám...
Náš opačný priebeh to asi pokazil..
Kazia to ľudia okolo nás.. kazí to on..i ona..
Okolnosti neprajú.. A možno ani my samy..
A pokazila som to aj ja...
Nemala som vôbec na to myslieť..
Ale to sa nedá... Ja to neviem..
Chcem ? Nechcem?
Viem? Neviem?
Chceš? Nechceš? Vieš? Nevieš?
Asi radšej nerieš....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár