„Budeš mi chýbať. Veľmi.“
„Aj ty mi budeš chýbať Any.“
Anays sa pozrela na Matiasa. V jej očiach bolo veľmi zreteľne spozorovať veľkú bolesť ale zároveň aj pochybnosti. Nakoniec sa rozhodla. Pozrela sa na Matiasa a potom mu povedala.
„Mat. Musím ti niečo povedať skôr ako odídeš. Musím to povedať, pretože keby nie tak by som si to do konca svojho života vyčítala.“ Matias sa na ňu zahľadel ale mlčal. „Ľúbim ťa Matias.“
V momente ako to dopovedala sa jej do očí vlialo množstvo sĺz a ona ich nevedela nijako zastaviť. Matias najskôr chvíľu mlčal ale potom ju vzal do náručia a pevne ju objal. „Prečo si to povedala. Teraz sa mi bude odchádzať oveľa horšie.“ Anays sa pozrela smerom k lietadlo. Všetko bolo pripravené na odchod. Stačilo už len aby Matias nastúpil. Anais mlčala. Nemohla nič povedať, pretože si bola istá, že by ju to už zlomilo. Potom jej Matias povedal niečo, čo by nečakala. „Aj ja ťa ľúbim.“
„Tak prečo odchádzaš? Zostaň tu so mnou.“
„Any, ty vieš, že musím odísť. Ale prisahám, že sa vrátim.“ Pri týchto slovách si nebola taká istá. Vedela, že Francúzsko miloval odjakživa a bola si takmer istá, že ak odíde už sa nevráti. „Odídeš a vo Francúzsku na mňa zabudneš. Zabudneš aj na naše miesto a na veľa vecí. “
Začalo sa stmievať. Bolo načase aby Mat nastúpil do lietadla. Anays sa iba pozerala ako nastupuje do lietadla a potom ako to lietadlo opúšťa zem. Keď už letelo vysoko v oblakoch Anays sa naposledy obzrela a potom pomaly odkráčala domov.
„Prešlo jedenásť rokov odkedy Matias odišiel a ja som na neho po celý ten čas neprestala myslieť. V hĺbke srdca ešte stále dúfam , že sa vráti ale už uplynulo toľko času.“
Anays sa medzitým stala redaktorkou časopisu. Aspoň jeden sen sa stal skutočnosťou.
„Any prešlo už toľko rokov nehovor mi, že ho stále miluješ. To je šialené. Zabudni naňho a začni znovu žiť. On určite urobil to isté. Nechcem byť zlá ale vážne si myslíš, že ešte viem kto si. Po celý čas ti ani len nezavolal. Nenapísal list ani nič podobného.“ Anays vedela, že jej kamarátka má pravdu ale v hĺbke svojho srdca vedela aj to, že to je tá najťažšia vec na svete. Vytrhnúť si milovanú osobu zo srdca. „Áno, ja viem, že máš pravdu ale aj napriek tomu to nie je také jednoduché.“
Konečne sa skončil pracovný deň. Anays sa vrátila z práce. Vošla do bytu hodila veci na stôl v kuchyni a šla na miesto kam chodila s Matiasom. Prisahala, že na to miesto po Matiasovom odchode už nikdy nepôjde ale dnes ju tam niečo silné ťahalo. Nevedela čo to je ale nemohla sa ubrániť pocitu ísť tam. Nasadla do taxíku a nechala sa odviesť blízko toho miesta. Bežala celou cestou až pod ich strom. Zdalo sa jej, že tam nikto nie je ale v tom momente zacítila ako sa ku nej niekto približuje. Obrátila sa a tesne pred ňou stál Matias. Nevedela ako je to možné a v tom momente sa nezmohla ani na slovo. Stála tam ako kôl v plote a nečine sa naňho dívala. Skôr ako stihla niečo povedať ju Matias ju chytil presne ako keď sa spolu lúčili a pobozkal ju. Anais sa podlomili kolená. Všetko sa jej to zdalo ako sen, sen z ktorého sa nechce prebudiť. Ale nebol to sen. Bola to skutočnosť a ona bola v tej chvíli najšťastnejšia osoba vo vesmíre.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale veľmi pekný nápad...také milé je to...ale vieš čo tomu chýba a by to človeku vohnalo slzy do očí?
TRošička musíš vygradovať ten dej a dať tam vaic jej pocitov a cítenia...na toto by sa bohovsky hodilo "ja rozprávanie" a všetko vybarvovanie jej pocitov a postrehov...to by bolo krásne....ale inak velmi pekne.... chvalim vladka len tak dalej...