Myslíš, že keď ti spravia obchvat, bude trávenie lepšie? Si blbá ako tágo, bratislava! To nie je o priestore, ale o lenivosti. Darebákom jedlo netrávi, lebo sedia celé dni na zadku. Ani tebe nevytrávi, len zredne trocha stolica a nás, čo nie sme bratislava, to bude stáť tridsať rokov splácania pôžičky. V Tokiu jazdia vlakmi, a to je iné kafe, čo sa týka hustoty! Poondená paštekáreň musí mať obchvat. Nemôže si prdnúť.
Blava, ty´s hniezdo vulgarity. Máš hnis a vredy, tvoje nádory sa týčia do nebies. Páchneš ako hnoj, keď musíme ňuchať tvoje mercedesy. Nikto ani nevie, čo za vredy ti to narástli, nás akože do toho nič. Len zaplatiť treba. Keď si mala továrne a slúžila si ľudu, nebolo treba kancelárskych priestorov. Odkedy ťa vykastrovali, máš potrebu stavať nebytové priestory. A veruže je to trapas: starodávny panelák, z ktorého trčí slama, a oproti nóbl centrum presklené skrz-naskrz. Na nábreží, už vieš? V tom paneláku ako vrabce z hniezda čvirikajú nemajetní. Čo s nimi? Vykúriš ich? Dáš im ultimátum alebo ich v noci tajne hodíš do Dunaja? Chamraď akúsi, však? Pohrobkovia totality. Ľudia! Fuj, veď ty si už katar! Alebo dubaj! Och, ty bratislava, čo máš to sprosté menu furt! Ty ba si rada dubajsláva. Či bratikatar? Alebo Ostemirates?
Čo ideš narásť na nábreží, keď ti PKO kazil výhľad? Mrako... čo to počujem? Až mrakov sa bude dotýkať tvoja sláva? Budeš Mrakosláva? Si vredom na okraji krajiny a všetky parazity sa v tebe zliezajú. Si plná hochštaplerov a iných jedov, kurevníkov a prostitútok, čo ich slovenská zem nosila, si bahno neresti a moderného syfilisu. Si nádor živený prácou celého organizmu, ciciaš šťavu a rastieš do výšky, skalpel už ťa neodfaklí. Raz zdochneš. A bude že to smrad, plný Dunaj fekálii. Vždy to tak je – nádor zahubí svoj vlastný národ. Lebo je nenažraný.
Zmenila si aj správanie buniek. Parazit ovládol vôľu jednotlivcov, stoja v radách pri pokladni, vlak im už o x minút odchádza a oni pokorne prešľapujú, akoby sa im chcelo cikať. Päť minút jeden cestujúci, toľko trvá vybavenie. Veľká stolica trvá menej. Máš čas, máš oceán času, dnes už práca nejestvuje, tak načo. Radšej hodina v kolóne, ako desať minút vo vlaku. V Tokiu je to opačne. Ale ty predsa nie si šikmooká, ty si niekto, si elita! Na rozdiel od Tokia už nemáš náplň práce. Ešte nejaká dynamitka a slovnaft, ale aj to sa spraví. Dajú sa antibiotiká a ono to vykape. Budeme voziť benzín z Viedne. A dynamit z Číny, nech aj sem-tam nevybuchne, však treba točiť biznis. Neúspech je biznis. Úspech bol príliš škodlivý pre zisky.
Teraz zisky dosahujú mrakov. Driapu sa do bratislavských mračien a keď ich dosiahnu, organizmus zdochne. A pôjdeš aj ty, krásavica na Dunaji, pôjdeš do kytičiek, keď nás vyciciaš. Že čo sme zač? No veď tvoje bunky rozlezené pod Tatrami, sme tvoje bielkoviny a proteíny a tuky a energotoky. Sme tvoj organizmus, len ty si zošalela ako už rakovinové bunky šalejú. Spomeň si, keď ťa obkľúčia smrteľné stony úzkosti záhrobia. My už budeme mŕtvi, ty ešte živá. A budeš svoj pád vychutnávať si až do konca obklopená vyprahnutou púšťou. Hľa, to ešte len bude dubaj! Ó, bratislava!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
meaning_fullness
26. 3.marca 2016 08:26
Toto je podarené
Napíš svoj komentár