Je paradoxné, že ak sa aj pre niečo rozhodneš, vedz, že si sa v každom okamihu rozhodol správne, pretože lepšie je niekedy popáliť si prsty, ako staticky ostať na jednom mieste, vyhovárajúc sa, že veď predsa sa to nedá, mňa by aj tak nikde nevzali, mne sa nedarí, nie je mi niečo súdené, a podobné kraviny, to všetko sú akési duchovné toxíny, ktorými si zaplavuješ vnútro, a nenecháš vyniknúť a dať priestor napríklad na svoju individualitu a sebarealizáciu, čo je v neposlednom rade veľká škoda. Človek sa takto úplne zbytočne degraduje predovšetkým na niekoho, kým vôbec nie je, pretože sa chce prispôsobiť svojmu, častokrát zdegenerovane mysliacemu okoliu, ktoré nechce, aby si naplno prejavil a rozvinul v niečom svoj talent.
V spleti týchto udalostí ponúkam teda štvrtý diel v pokračovaní toho, ako čeliť rozmanitostiam tohoto sveta. Ba čo viac. V dnešnom článku sa zameriam na to, ako si pritiahnuť určité výzvy, ktorými sa dá čeliť, a ktoré ešte lepšie sformujú tvoju osobu. Budeš sa formovať zo psychického, ale aj fyzického hľadiska, a nadobudneš nový rozmer svojej osobnosti, budeš úplne inak uvažovať, a dokážeš sa veľmi pozitívne pretransformovať na niečo nové, lepšie, ktoré bude príťažlivejšie pre teba, ale aj pre ostatných, a budeš mať z toho obojstranný úžitok.
Predovšetkým viem tú skutočnosť, že nič nie je také zlé, aby to nemohlo byť ešte lepšie. To je presne ako to príslovie, možno ho poviem skomolene, že keď ti život ponúkne citrón, tak ja si k tomu dám tequilu. Keď niekto mi ponúkne niečo zlé, ja sa to snažím prerobiť na to dobré. Aj zlé sa dá obrátiť na žart, a záleží len na tom, z akého uhla pohľadu sa na danú vec pozeráš, či ti to teda sily uberie, odoberie, alebo naopak, pridá, a budeš sa po svojom cítiť šťastný, motivovaný, naladený veci riešiť pozitívne, mať kladné myslenie, dobrý vzťah k danej práci, bude ťa to proste tešiť, že zase sa pohýnaš smerom dopredu.
Verte mi, že tak, ako hovorí biblia, že kto chce ísť za mnou nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje Lk 9,23, veruže sú mnohí, ktorí sa toho kríža boja. Nielen v tom pravom kresťanskom ponímaní, čo znamená, že kríž je v niečom ťarcha, čo musím zvládnuť, ale predovšetkým v tom, že predsa tomu neseniu krížu sa predsa nik z nás nevyhne, a je úplne jedno, či si kresťan, alebo si ateista, nekresťan, či teda v niečo veríš, či máš nejakú ideu, alebo nevyznávaš a neuznávaš nič, čo ťa nejakým spôsobom duchovne presahuje. Nebudem ti samozrejme nikdy nič vkladať do teba, ani ti nič vnucovať, všetko je to na človeku, čo konkrétne si vyberie.
Práve toto je tá rozmanitosť sveta. A mohol by som takto menovať ďalej.
Jedna vec je istá, že čiastočne aj my kresťania máme veľmi nesprávny pohľad na nejakú skutočnosť, kedy vo vyznávaní viery a uctievaní si kresťanských ideálov sklzujeme častokrát do sentimentalizmu, miesto toho, aby sme ostali v nejakej realite, v ktorej sa nachádzame. Áno, jestvuje mnoho z nás, ktorý veľmi radi a často praktizujú nejaké duchovné aktivity, ale v konečnom dôsledku sú to prázdni ľudia, ako to častokrát mám možnosť vo svojom okolí pozorovať, kedy sa človek snaží vytvoriť nejaké tie aktivity, ktoré samozrejme jestvujú v rámci kresťanstva.
Ale nakoľko je náš pohľad zúžený len na návštevu kostola nedeľu, a potom dosť, duchovný život v tomto ohľade končí, zvlášť keď počujem, ako sa niekto dokáže rozprávať cez sv. omšu úplne zbytočne v čase, kedy to nie je potrebné, miesto toho, aby si to vynahradil napríklad pol hodinu pred alebo po omši.
Tu si všímam aj to, že nie je jednoduché vymedziť svetský vplyv do duchovného, a ako som to kedysi v blogoch naznačil, častokrát aj duchovní vťahujú napríklad ten svetský vplyv do duchovného prostredia, kde ústredný motív je predsa dom boží, chrám, v ktorom prebýva Boh, ale robí sa to presne opačne, svetské vplyvy sa teda ťahajú do kostola ale má to byť opačne, to, čo je v chráme, má sa vytiahnuť smerom do sveta, presne, ako to povedal Ježiš vo svojich posledných vetách v Evanjeliu, kedy hovorí celkom jasne... "choďte do celého sveta, učte všetky národy, krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého, a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta...." Mk 16,15.
Záverom môjho článku chcem povedať toľko, že je fajn byť v svetskom prostredí ktoré ma formuje, ale vyhýbam sa vplyvom, kde cítim, že ma to akýmkoľvek spôsobom deformuje, robí deštrukciu osobnosti a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár