Je viacero z nás, ktorí sa síce pustia do niečoho, a veria predovšetkým v úspech, čo je samozrejme celkom fajn, ale vo svojej prostote a ľahostajnosti máločo dotiahnu zo svojej strany a vlastnej iniciatívy do zdarného konca. Sú dva druhy možností. Jedna možnosť je tá, že niečo ti vyjde súbežne s priazňou okolia podľa predstáv, a teda má zmysel riešiť možno zdanlivo neriešiteľné, a potom je možné predsa to, že snažíš sa, a predsa vidíš, že riešiť niečo, čo sa už začína zdať neriešiteľných, je preč. vyzerá to celkom tak, že môžeme teda sa začať zamýšľať nad tým, čo vyjadrujem v mojom prvom blogu, a to otázka, či má zmysel neriešiť riešiteľné.
Majú osobnú vieru v to, že svojou predovšetkým zmysluplnou činnosťou chcú v živote proste niečo budovať. Mnohí možno netušia čo konkrétne chcú, aj keď majú nejaké zahmlené predstavy, kam kráčajú, čím konkrétne je dobré, užitočné a prospešné sa zaoberať tým, aby som harmonicky budoval svoju osobu v konkrétnom čase a priestore, ale robia všetko preto, aby to tak bolo a to je samozrejme správne.
Nič nejde len tak z ničoho nič odrazu, a nič sa nedá vybudovať zo dňa na deň, to je pravdepodobne každému z nás jasné. Za všetkým týmto, čo máme možnosť vidieť napríklad okolo nás sa skrýva obeta. Obeta toho, že v niečom sa možno cítim pohodlne, ale sčasu na čas proste z tohoto vystúpim, aby som si v niečom popálil prsty, pretože viem že cesta do cieľa bude síce veľmi namáhavá, ale v konečnom dôsledku bude stáť za to.
Ako príklad uvediem napríklad rodinný dom v nejakej radovej zástavbe, ako príklad, a poviem, čo chcem tým naznačiť. Keby sme povedali, že ten dom sa postavil sám od seba, pretože stavbára, nie to ešte majiteľa domu a ostatných zainteresovaných ľudí, osôb, pracovníkov, stavbárov, všetkých technických pracovníkov okolo tohoto sme predsa nevideli, klamali by sme o podstate. Áno, my sme ich fyzicky napríklad vidieť naozaj nemuseli, ale to predsa nemusí a neznamená.
Neviem presne, či toto všetko je možno len moje v istom zmysle zbožné prianie a želanie, pretože sa snažím byť realista, ktorý stavia svoje sny na niečom, čo má idealistický podklad. Bez toho sa nezaobíde nik, pretože človek musí mať na začiatku možno nereálnu predstavu o niečom, čo chce budovať konkrétne, ako by to malo vyzerať, pretože ono to tak ešte nevyzerá, všetko je to samozrejme len v rovine plánovania, teda nejakej prvotnej myšlienky, ktorú je potrebné zhmotniť do konkrétnej a reálnej podoby. A kým sa to samozrejme udeje, jednak môže aj nemusí prejsť pomerne veľa času. A čas je veľmi drahá záležitosť, pretože každý jeden premárnený deň je premárnený, a nikdy viac sa nevráti.
Isto si z času na čas kladieš aj ty otázku, kde by si konkrétne bol, keby napríklad ti vyšiel prvý, alebo druhý vzťah s frajerkou, proste s tým daným partnerom, koho si mal, alebo mala pri sebe. Ako človek bol nedozretý, ako človek bol v niečom nie zahľadený, ale jednoducho človek nebol v danom momente nastavený riešiť vážne okamihy života, aj keď v nich sa napríklad nachádzal. Odišiel napríklad z domu, našiel si kdesi prácu, potom si našiel frajerku, začali nejaký ten nový život, zrazu všetko mu začínalo dávať hlbší zmysel a práve, poviem to opačne, to čo sa mu zdalo možno neriešiteľné, zvládol, ako sa povie, ľavou zadnou.
Potom obyčajne po nejakom čase môže prísť nejaká kríza, nehovorím, že nutne musí, ale môže prísť a človek proste po prvý krát je vážne nútený prehodnotiť svoj trvalý, alebo dočasný postoj k niektorým dôležitým otázkam v živote, bez ktorých si fungovanie v podstate nevie ani predstaviť.
Vtedy človek zisťuje, že či naozaj má zmysel neriešiť riešiteľné, pretože vyriešením niektorých problémov vznikajú ďalšie.
Ako príklad by som uviedol kázeň jedného duchovného, ktorý v kázni naznačil, že kedysi sme vyhnali jedného démona zo spoločnosti, ale potom v slobode sa vrátili ďalší traja, štyria, piati, nespočetný zástup, vďaka ktorým je človek v podstate dezorientovaný.
Záverom môjho blogu by som ešte chcel pomenovať ešte aspoň jeden môj postreh. Úspešne viac menej človek bojuje s niečím, čo sa mu samozrejme v celistvosti nepodarí alebo podarí aspoň čiastočne vyhnať, nejakú neresť, niečo nie dobré a podobne, ale hľa, prídu razom ďalších 5 problémov, ktorým je taký zrazu zahltený, že si nestihne všimnúť postupný úpadok ľudskej spoločnosti, čo sa deje okolo neho, z politického, duchovného, náboženského, mravného a celkového spoločenského meradla v danej veci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár