Nie som si teda istý, a nechcem pani vam oponovať, berte to ako diskusiu, ale ak vaša babka (podobne ako moji starí rodičia a prastarí a tamojšia generácia, ktorá v podstate už nežije prežili sme vojnu aj nemcov aj rusov nasťahovaných v domovoch..
A že ste rada, že ste žili v tej dobe a nie tejto ako dieťa, morálne mi je Vás veľmi ľúto.
Možno rozumiete môjmu komentáru. Viete čo je naším problémom? Že všetko zužujeme len na oblasť individuálneho ponímania komfortu. A predovšetkým to, že človek má slabú pamäť, a zabúda na to zlo, ktoré človek prežil. Typický príklad je, že dedinčanovi je dobre na dedine v prírodnom prostredí, a mešťanovi v meste, lebo potrebuje behať po baroch, reštauráciach, frajeriť sa na aute, užívať si nejaké mestské vymoženosti ktoré trebárs sú odlišné od dediny.
To všetko svedčí aj o tom, že človek má jednak zlú pamäť, nakoniec všetko zlo premení na dobro, povie si, že predsa som zvyknutý na to, že človek sa trápi celý život, a je mu to vlastné. Tomuto zmýšľaniu prispôsobuje seba a snaží sa na to pretvoriť aj ostatných.
Samozrejme v súčasnosti máme aj na vidieku mnoho toho, čo mestu nechýba. Toto je klasické porovnanie mesta a dediny. Ak vy poviete, že ste rada žili v dobe, kedy celkom reálne nad vaším domov lietali granáty, kadekto bol poskrývaný v pivniciach, prišiel opitý rus do domu, znásilnil všetko čo mu prišlo pod ruky, vykradol jedlo, a ďalšie nechutnosti, ktoré súvisia síce s pudom sebazáchovy, ale v tom extrémnom poňatí, potom máte prevrátené hodnoty v živote.
Viete, zo psychologického hľadiska človek ktorý prežije hraničnú situáciu je rád, že z daného prostredia sa už vymanil, ale čo je ešte horšie, rokmi stratil pamäť. Hovorím to v tom kontexte, že človek rokmi si zlo sprítomňuje ako alternatíva dobra, ktorá sa ukazovala trochu v horšom, alebo odlišnom svetle, čo spôsobuje pokrivenie myslenia.
A presne ako hovorí geniálny mysliteľ J. A. Komenský, citujem ho teraz pre úplnosť, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať, by som dodal, že národ, ktorý sa nepoučil z daného marazmu, a zlé hodnotí ako dobré, vykorisťovanie vníma ako psychickú potrebu, je odsúdený prežiť to znova.
Buď sa v danej realite sústredí na pamäti a spomienky, ktoré mu boli mimoriadne nepríjemné, alebo na spomienky, ktoré zračili jeho radosť zo života uprostred akéhosi prežitého marazmu. Ja napríklad v danej dobe som nežil, ale ani by som nechcel žiť.
Pri predstave, že niekto prišiel len tak rabovať do domu, vykradol čo sa dalo, ľudia sa báli vyjsť z obydlia, lebo niekto im hodí možno do domu granát len tak pre nič za nič, by som to zažiť isto nechcel. V mojom komentári vyššie som Vám ako aj ostatným naznačil to, že na porovnanie niektorých situácii, ktoré sú v podstate neporovnateľné, lebo na ne pozeráme z iného kultúrneho hľadiska, s odstupom niekoľkých desaťročí, inej mentality, povahy, materiálneho zabezpečenia jestvuje riziko, že pri svojej interpretácii daného statusu o spomínaní na niečo nebudete objektívna, čo sa aj potvrdilo.
To, že niekomu sa žilo ťažko v danej dobe neznamená, že tá hodnota platí pre všetkých. Napriek tomu, že Ste pravdepodobne staršia ako ja, skúste sa zamyslieť.
Pretože viete v dnešnej dobe môžete slobodne rozmýšľať a kriticky myslieť. Samozrejme, je pravda, že všetko má svoje prirodzené hranice, mantinely a bariéry, ktoré je nutné repšektovať.
Čo v dobe minulej prijateľné zaiste nebolo. Na základe tejto mojej "anekdoty" skúste porozmýšľať, aký je rozdiel medzi vaším a mojim zmýšľaním. Ostávam s úctivým pozdravom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár