Pýtam sa možno čudnú otázku, na ktorú samozrejme zaručene nejestvuje konkrétna odpoveď, veď predsa na prvý pohľad, na prvé počutie nás môže zaraziť tá idea, myšlienka, že ako je možné že môj charakter sa môže zlepšiť nejakým sklamaním. Ako mi teda v opačnom podtóne môže sklamanie zvýšiť charakter, zlepšiť sa a podobne.
Áno, predsa je to možné, a v tomto konkrétnom článku názorne ukážem, ako je to možné, a že sa to predsa len dá.
Ide tu o to, že človek v živote zažíva rozličné pády a povstania, pri ktorom sa cíti jednak ponížený, a jednak povýšený. AJ biblické texty, konkrétne spomeniem pavlov list rimanom v dvanástej kapitole, ten citát sa mi celkom páči, predsa viacmenej jasne poukazujú práve na to, že človek nemá zmýšľať privysoko, ale má sa prikláňať k nízkym. Rim 12,16.
Čiže ešte raz, nezmýšľajte privysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Mohli by sme pri pozornom rozbore týchto viet, tejto myšlienky, predsa povedať, skonštatovať, že jedná sa tú o akýsi protiklad.
Prečo by sme nemali zmýšľať vysoko, ale prikláňať sa k nízkym. Ide tu práve o tú vyrovnanosť človeka, pretože keď človek aj vo svojich vedomostiach si myslí, že už všetko vie, biblické texty jasne poukazujú na to, aby si nik nenamýšľal o svojej dokonalosti, pretože celý život človek v danej dokonalosti len rastie, a tu na zemi vo všetkom sme predsa len pútnici, a tá Najvyššia dokonalosť sa predsa nám predstaví na konci nášho pozemského života v plnej sláve, keď človek prekročí prah večnosti.
Nechcem tu samozrejme teraz opisovať biblické state ako také, ale ide mi o to, že všetko aj tak smeruje do jedného cieľa, do večnosti, a človek sa má snažiť všetko zužitkovať k dobrému, čo má predsa k dispozícii.
A na druhej strane človek zažíva samozrejme aj sklamanie, to sa nedá poprieť, veď kto predsa nie. Kto z nás nebol napríklad v ničom v absolútnom slova zmysla oklamaný, podvedený, sklamaný, proste všetky tie zápory si môžete vymenovať, čo konkrétne sa človeku nemusí v niečom dariť. Kedy je človek odmietnutý, napríklad v práci, alebo vo svojich vzťahoch na najrozličnejšom stupni.
Určite jestvujú aj takí, ktorým mnoho vecí vyšlo napríklad všetko naraz a hneď. Vzánosť, ale stáva sa to naozaj. Napríklad skončili v nejakom okamihu, momente školu, možno chvíľu len brigádovali, ale potom si našli dobrú prácu. Zarábali, a pracujú dobre doteraz. Začali proste od začiatku niečo nové budovať, potom si našli celoživotného partnera, partnerku, potom pomýšľa postupne ako čas ide na založenie rodiny, a takto to je. Sú isto mnoho z nás, ktorým všetko vyšlo naraz.
Sú medzi nami určite takí, ktorým ako píšem všetko vyšlo na prvý raz, na sto percent. Ktorí si nepripustia omyl. Ktorí keď do niečo investujú, idú predsa na doraz, a na sto percent. Ktorí si nepripúšťajú omyly, napriek tomu, že isto nik z nás nie je v nijakom prípade neomylný, dokonalý, ale aj napriek našej omylnosti a nedokonalosti je potrebné všetko robiť presne tak, aby som z toho mal dobrý pocit, aby som mal dobre odvedenú prácu, aby mi nik nedokázal niečo zlé, čoho som sa dopustil a podobne, samozrejme, keď to je všetko v mojich silách, nie vždy sa dá všetko robiť najsprávnejšie, najdokonalejšie, omyly sú predsa prípustné, kedy naozaj niekedy nemôžeš za to.
Človek v sklamaní môže nájsť zrazu seba samého, a spoznať tie hranice a méty, pred ktorými sa musí skloniť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár