Vysoký pád
Prečo je ľahké zaľúbiť sa a v mojom prípade je ešte ľahšie získať nesmrteľnú nenávisť!
Niet dňa kedy nepreklínam svoje rozhodnutie. Už som tu dávno nemusel byť, mohol som byť už na onej strane a mať všetko za sebou. Najzvláštnejšie na tom bol fakt, že som nechcel odísť z tohto sveta. Akoby ma tu niečo držalo (čo neprichádzalo moc do úvahy, pretože všetko alebo skôr všetci už boli dávno na onom svete čo by ma mohli držať pri živote), nie v tomto to nebolo. Bol to zvláštny pocit. Pocit, že existuje niečo alebo niekto...nádej, že som sa úplne nestratil. V tom zaiskrila lampa nado mnou a ja som sa vrátil späť k vedomiu. Bol som tak zamyslený, že som až zabudol kde sa nachádzam. Bola to tmavá, slepá ulička. Úplne, že dokonalé miesto pre násilnikov, vrahov, všelijakú spodinu ľudstva a mňa. Zafúkal jemný vánok a ja som si všimol zmenu. Ovzdušie sa naplnilo sladkou vôňou a to znamenalo iba jedno. Bol čas zmiznúť. Niekto sa blížil. Bol príliš blízko aby som mohol odletieť. Neostávalo mi nič iné iba... Priblížil som sa čo najbližšie to šlo k múru, čo najďaľej od lampy do absolútnej tmy a prázdna. Bolo to tesné, akurát vyšla spoza rohu, keď som splynul s tmou, ktorá ma teraz obklopovala a spolu sme tvorili jedno. Ledva lapala po dychu, akoby ju niekto prenásledoval. Neustále sa obzerala či niekoho neuvidí a keď si bola istá, že tu nikto okrem nej nieje, začal sa jej tlkot srdca vraciať k pôvodnému tempu. Buch-buch, buch-buch. Srdce jej bilo čoraz pomalšie a nahlas si vydychla. No niečo nebolo úplne v poriadku ako si myslela. Jej vôňa sa pomaličky miešala s inou, menej sladkou a výraznou. Netrvalo ani pár sekúnd a jej prenasledovateľ ju už držal pod krkom, pritlačenú o jednu zo stien. Do ľudských vzťahov a podobne sme mali zakázané zasahovať a tak mi neostalo nič iné len sledovať všetko, čo malo prísť. Muž ju začal čoraz silnejšie sácať do steny, vyrazil jej dych. Žena sa pokúsila párkrát brániť, no proti tomu chlapovi nemala šancu. Muž z nej začal strhávať kusy oblečenia a nato som už nemohol nereagovať. Vy noril som sa z temnoty a rýchlejším krokom som sa pobral zachrániť neznámu. O to, že by som sa nijak zranil som sa nebál, ľudské zbrane mi nedokázali ublížiť a žiaden človek neviem ako silný sa nemohol so mnou rovnať. Napriahol som sa, že toho grázla odhodím a upútam tak jeho pozornosť od tej ženy. Podarilo sa! I keď nie tak ako som chcel. Všimol si ma skôr ako som stihol na neho zaútočiť, a čo bolo najzvláštnejšie zablokoval môj úder. ,, Buď pozdravený svetlý“ Usmial sa na mňa a jeho oči zmenili farbu. Sfarbili sa do krvavo červena a jeho pohľad doslova pálil. Napriahol druhú ruku a zastal s ňou pár centimetrov od mojej hlavy. Teraz mi to došlo! Toto nebol človek, ale Samelyj. Jeden z démonov vyššieho kruhu a bol na love a ja som mu ho prekazil. Porušil zákony stanovené knihou, i keď je pravda, že Samelyjovia asi nikdy tieto pravidlá nedodržovali, ale to bolo teraz jedno. Bol som v pasci a nebolo z nej úniku. Ešte raz sa usmial a odhalil tak svoj dokonale biely chrup, ktorého zuby skôr pripomínali britvu ako normálne, ľudské zuby. Úsmev mu zmizol z tváre a ja som vedel, že je zle. Ruka sa mu rozžiarila a ja som pocítil obrovskú bolesť na hrudníku. Jednu chvíľu som stál pred ním a druhú som letel tmavou uličkou od neho preč. Kým som stihol pristať na zem, dobehol ma a udrel ma pravou rukou do sánky. Takže môj let nabral iný smer. Sánka ma bolela, zostávalo mi len dúfať, že mi ju nezlomil. Chytil mi pravú nohu a ľahkým pohybom ma hodil na cestu podo mnou. Postavil sa predo mňa už s natiahnutou rukou, ktorá už pripravená celá žiarila. Ozval sa veľký tresk! Asfalt podo mnou popraskal a vytvoril menší kráter, v ktorom som bezvládne ležal ja. Bolesť v celom tele bola neznesiteľná a bránila mi v každom pohybe. Prikrčil sa ku mne a povedal:,, Dokonca aj od teba svetlý, som čakal toho omnoho viac. Prečo nebojuješ? Chceš zomrieť takto? “ No v tom sa niečo znova zmenilo, cítil som to a aj samelyj to musel zacítiť pretože to odpútalo jeho pozornosť odo mňa. Svetlo na lampe úplne zhaslo a v našej prítomnosti sa objavili ďalšie dve postavy. Netrvalo to dlho a keď sa lampa znova rozsvietila, bola to posledná vec, ktorú som videl tesne pred tým ako som začal padať, nevedno kam a ani nevedno ako dlho.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár