Aké by to bolo krásne? Oddať sa vetru a unášať sa neviemkam. Uletieť pred všetkými... Lietať vysoko v oblakoch, nedržať sa pri zemi a nebáť sa pádu. A zároveň lietať tak nízko, ako by ste sa kĺzali po zemi a cítiť vôňu zelenej trávy a omamných fialiek na jar.
Letieť najrýchlejšie ako sa len dá. A pri tom sa len tak vznášať. Padať a zase naberať výšku. Zacítiť hebkosť obláčikov na vlastnej koži, priblížiť sa bližšie k slnku a cítiť hrejivé lúče.
Cítiť takú voľnosť ako môže cítiť len z klietky vypustený holub. Naháňať sa s motýľmi a napodobňovať ich nežné vzdušné láskanie... Smiať sa s plných pľúc. Pľúc plných voľnosti a vzduchu výšin.
Veľmi túžim mať keď sa ráno zobudím krídla a vzlietnuť. No možno raz, keď moja duša opustí telo, dostane krídla. Možno sa stane anjelom a bude môcť lietať. Ďakujem však bohu za to že nám dal sny, aby sme mohli lietať aspoň v nich...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár