Jeseň je zaujímavým časom pre každého. Rajom i peklom pre rozcítených umelcov, ďalšou skúškou trpezlivosti pre školopovinných či testom pravosti letne letmo zamilovaných.
Záhadným a paradoxným sa však čoraz viac stáva pre všetkých. Klamlivý útlm strieda silne bijúce srdce, pozornosť opäť viac pútajú oči ako fyzická atraktivita a chlad každého ešte viac ženie tam, kde tlie aspoň malý oheň prívetivosti.
Je to veru čas, kedy opäť fungujú neviditeľné sily. Častokrát silnejšie ako človek sám. Kedy skoro každý opäť viac počuje slová, viac vidí za svitu sviec ako slnka a viac vníma nepovedané.
Bozky sa v obkolesení prvého mrazivého éteru zdajú ešte hrejivejšie, neviditeľné pnutie šponuje všetky vnútorné struny a telo sa pri ľahkom dotyku roztancuje pod náporom ťažkých tkaných látok ešte intenzívnejšie. Slová splývajú vo víre vetra a majiteľ zabúda na svoje ním nemilované telo. A dovolí byť sám sebe milovaný viac. Ak leto predstavuje nemilosrdné pódium, jeseň predstavuje dosky pre ďalší druh protagonistov. Pre tých, ktorí si možno až tak neveria, napriek tomu, že ich telesné zhmotnenie môže byť ideálom. Alebo možno práve preto, že ten ideál nespĺňa. Jeseň akoby dáva možnosť ukázať pred očami skrytú krásu otvorenejšie.
Aleje vystlané farebnými kobercami, vedúce dve duše spojené pulzujúcimi rukami, nemajú tendenciu ich stratiť v labyrinte citového zmätku ešte viac. Chcú im ukázať, akou farebnosťou môže život naozaj disponovať predtým, ako všetky listy života opadnú.
Lavičky pripravené na ďalšie začiatky mnohých príbehov sa len tak núkajú a jeden nevie, ktorú by si vybral. Či tú, z ktorej sa lepšie pozorujú príbehy iných, či tú, na ktorej sa dá spojiť svoj príbeh s niečím iným alebo tú, ktorá vás do nejakého príbehu rovno zapojí.
Začína pršať. Dážď rozohnal pouličných umelcov, kaviarenských bohémov zavial do svojich úkrytov a dvojice schoval pod dáždniky. Deti podporil v skákaní po kalužiach a tvoriacim roztvoril svoju melancholickú náruč. Gaštany pripravené na prvé umelecké kúsky malých prvákov budú musieť na svoje nové podoby ešte chvíľu počkať.
Slnko schované za oponou šede pretavilo svojím odchodom oblohu do najtmavšieho odtieňa a nechalo všetko v rytme ľahkej, na okno bubnujúcej kavalérie pokojne zaspať. Každý sa pritúlil k svojmu druhému ja, sfúkol jemný opar vône dohárajúcej sviece a s nežnými slovami na perách vyriekol heslo obmäkčujúce napäté srdce. Heslo nepatriace milencom, ale milujúcim. A kto heslo nemá komu vysloviť, ešte nenašiel kompatibilne zašifrovaného, ktorý by ho chcel počuť práve od neho.
Lavičky životných príbehov sú však pripravené, polámané dáždniky ešte niečo vydržia a dobré gumáky zvládnu aj náročné prechádzky. Vysoká náladová reaktivita je teraz naozaj výhodou, preto ak ste sa jesene doteraz báli, verte mi, že ak nevykročíte do na prvý pohľad nehostinného sveta s batohom pravej zvedavosti a otvorenými očami, nikdy nepoznáte pre seba charakteristickú magickosť kontrastu života, ktorú môžete zažiť v jedinom období v roku. Preto pršiplášť pripraviť a hurá na to!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
teplydych
6. 10.októbra 2015 22:31
pekne píšeš, ale veľa
Napíš svoj komentár