Každý ľudský, čo i len sebemenší úkon, je sledovaný nepísaným bulvárom ľudí, ktorí poznajú naše meno. A na každého má tento fakt istý dopad. Ako by však vyzeral osobitý príbeh hlavného hrdinu, keby sa tam nezjavoval červený výkričník, zložený z postojov tých, ktorých si ctí, má rád, alebo dokonca rád nemá? Ktorých miluje a ktorými chce byť milovaný?
Každý si nesie v imaginárnom batohu jeho pravej osobnosti čosi, čo vôbec nekorešponduje s osobou, akú vída svoje okolie. Čosi, čo je v batohu bezpečne skryté. Nie však kvôli sebe. Kvôli mienke o sebe samom. Chladné steny väzenia v podobe sociálnej izolácie nebude nik riskovať. Predstavte si však situáciu úplne odlišnú - ste o tisíce kilometrov ďalej. Na čarovnom mieste, kde Vás nikto nepozná. Kde nikomu nepoviete svoje pravé meno a čo sa stane, akoby sa nikdy nestalo. Budete sa správať tak isto? Necháte skrytý tieň nepovolených túžob, zakázaných vlastnými dogmami v hlbinách batohu? A ak poviete nie, naozaj sa to dá považovať výhradne za známky doteraz neodhaleného pokrytectva?
Zrazu však - bum. Batoh nečakane padne na zem. Tajomstvá nikdy nepriznané vlastnému vedomiu, ktoré sa aj tak toľkokrát hlásilo o slovo, sa rozkotúľajú na všetky strany. Následky sú nezastaviteľné a vás strhne silný prúd. Cesta späť od tohto momentu neexistuje. A aj keby existovala, nevidíte ju. Nechcete ju vidieť. Napriek tomu, že morálka a vami vytvorené a zažité pravidlá prepaľujú vaše vnútro až do morku kostí.
Stalo sa. Za oponou noci sa zjavuje nový deň. Nikto sa nikdy nič nedozvie. Nič. Nikdy... Vo vašom starom svete, do ktorého sa vrátite, sa nezmenilo ani len počasie.
Výskumná otázka však znie - Akí teraz ste? O koľko ste sa zmenili? Nezožiera vás svedomie, že ste niečo spravili a nemali ste. Lebo sa to dialo len vám. Váš sociálny život či nejaký iný zostal nedotknutý. Sociálny tlak, svedomie, porovnávanie...na chvíľu stratili svoje zásadné role. Skúsenosti tentoraz nepodstupujú váhu následkov. Čo sa s vami potom vlastne stalo? Boli ste na chvíľu tým, kým naozaj ste? Alebo ste len podstúpili istú kompenzáciu niečoho, čo by malo pre vás v bežnom živote fatálne následky? Je teda hlavným faktorom v ľudskom správaní faktor ľudský? Je to to, čo človeka najviac formuje smerom, akým si myslí, že chce ísť? A ak človek žije v domnienke, že je sám sebou, bol by touto verziou seba aj v obklopení bytosťami inými, prípadne...vôbec žiadnymi?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár