Milí bratia a sestry!
Brat Dr. Polakovič naznačil nielen historické známky tejto mojej prednášky, že ona odznieva práve v týždni štátnych osláv, ale naznačil slovami veľkej hlinkovskej revolúcie i budúce zamierenie, ktoré má našu činnosť usmerňovať. Istá vec je, že moja prednáška má takúto súvislosť.

A keď už žijeme a sme v tomto týždni štátnych osláv, iste sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme nezalietli do minulosti pred troma rokmi. Tieto štátne oslavy budú sa konať každý rok, ale najviac budeme spomínať na významný marec 1939. I keď sme teraz tu, neviem si ani ja vybaviť nič iného, len to, že každý spomína na zástoj mládeže v udalostiach 1939, na mládež tu v Bratislave i po celom Slovensku. V Bratislave bola vtedy mládež, ktorá takrečeno dôstojne a spokojne udržala priebeh tých pohnutých marcových dní. Nebyť tej akademickej mládeže, neviem, čo všetko by sa bolo odohralo na uliciach Bratislavy. Spomínam si, keď som v tichej cele tu neďaleko v jezuitskom kláštore čakal a prijímal jednotlivé hlásenia, čo sa odohráva vo vládnej budove, pred poštou, pred kasárňami, pri Živnodome, vtedy som prijal i hlásenie vtedajšieho vodcu mládeže Kirschbauma, ktorý prišiel hlásiť, že v meste je nepokoj a zoskupovanie ľudu. Vtedy som vydal rozkaz: Demonštrujte dôstojne, sebavedome a nikým sa nedajte terorizovať!

A mládež to previedla doslovne. Správnemu prevedeniu tohto rozkazu môžem ďakovať, že ten deň prešiel vskutku spokojne, bez prelievania krvi. A to isté, čo robila mládež, tu v Bratislave, to robila po celom Slovensku. Nemáme ešte ani teraz všetky tie detaily udalostí, ktoré sa vtedy zbehli, máme len niekoľko úryvkov, ktoré sa zozbierali a ktoré vyznievajú v tom, že mládež naša to bola, ktorá s holou rukou išla proti ozbrojeným autobusom, vlakom, mládež to bola, ktorá vskutku nedala klesnúť a padnúť mysli.

Táto mládež, ktorú chceli mať ako škodnú bylinu za minulej éry, táto mládež sa teraz organizuje v silnú organizáciu HM, aby splnila svoju úlohu, ktorú každý národ od svojej mládeže očakáva. Že sa mládež naša dáva do spojitosti s revolúciou, je celkom správne, lebo mládež slovenská mala účasť v slovenskej revolúcii a viedla ju.

Čo je vlastne revolúcia? Revolúcia je radikálna výmena pomerov politických, sociálnych a hospodárskych. Ale pod revolúciou myslia ľudia rôzne: podľa svojej povahy. Niektorí myslia pod revolúciou ničenie hodnôt, nič iné, ako ničenie, tí pod revolúciou myslia násilenstvo, nevedia čo chcú docieliť, ale chcú iba ničiť. Dejiny nám zaznamenávajú revolúcie, ktoré preliali krv, zničili spoločenské triedy, ničili bez toho, žeby niečo urobili, postavili, vybudovali. Svetová revolúcia, ktorú hlásal Lenin a po ňom Stalin, je len utópia, ktorá prakticky značí ničenie všetkých hodnôt, ničenie po celom svete. Tak niektorí chápu revolúciu.

Teraz sa musí revolúcia chápať ináč. Preto je veľmi otázne a pochybné, či je múdre bez všetkej kritiky a rezervy hlásať revolúciu. História revolúcie dáva rozličný výklad. Podľa toho, ako kto chápal a ako sa to pochopilo. Revolúcia ale nie je jednoznačného zmyslu. Revolúcia, hlásaná všetkého zmyslu, je veľmi nebezpečná hra. My, Slováci, spomíname teraz na svoju revolúciu a jej historický význam. Keď si to každý trochu analyzuje, rozoberie, dá mi za pravdu, že naša revolúcia sa odohrávala takrečeno so spevom na perách. Naša slovenská revolúcia má veľmi šľachetný zmysel. Táto naša revolúcia bola vedená svojskými metódami, a preto môžeme byť hrdí, že tento veľký politický prelom podaril sa previesť touto šľachetnou, ideálnou revolúciou, lebo nie každému národu sa to takto podarí.

Ako sa má revolúcia prejavovať? Mládež má byť nositeľkou nových myšlienok, najmä politických a spoločenských. Mládež má z tradície svojho národa vyťažiť všetky nové duchovné prejavy, ktoré prinášajú nové pohľady na prítomnosť a budúcnosť. V tom ja vidím revolúciu. A takúto revolúciu možno očakávať len od mládeže.

V čom má slovenská mládež účasť na revolúcii? Slovenská mládež má byť stálou nositeľkou nových smerov. Má stvárňovať idey svojho národa. V tom ja vidím poslanie slovenskej mládeže. O mládeži sa hovorí to, čo o mladom výhonku na strome, a nie je to planá fráza, keď si pozrieme ten mladý výhonok, keď strom začne vyháňať nové plody, aké je to krásne, aké je to zvláštne!

Aký jemný, slabučký a predsa silný je ten výhonok! Lebo ani ten najmocnejší víchor nevie byť taký silný, aby vytrhal tieto výhonky, ohýba stromom sem a tam, ale mladý výhonok vydrží a ostáva ďalej tým, čím bol. To isté ako výhonok je aj mládež na strome národa. Na mládeži každého národa vidieť najcharakteristickejšie rysy národa. Mládež sa viaže priamo ku koreňom národa. A beda mládeži, keby na toto spojenie s národom zabúdala. Mládež musí byť odzrkadlením najtypickejších vlastností národa. Keď to mládež nedodržiava, môže byť len suchou ratolesťou, ovocím, plodom, ktorý odpadne zo stromu národa. Mládež slovenská je si toho vedomá, a preto musí plniť to, čo od nej národ žiada, musí prinášať všetko pre národ. Od mládeže každý toto očakáva a ona to môže najlepšie splniť.

Mládež môže mať bezprostredné spojenie s národom tak, ako žiadna iná vrstva, lebo mládež nie je zaťažená ešte starosťami. To spojenie s národom môže byť bezprostredné, lebo mládež nemá osobných záujmov, nemusí hľadieť ani na pravo, ani na ľavo. Mládež sa teší zo života, ktorý má, a teší sa na život, ktorý si pripravuje. Mládež sama je kypiaci život, ktorý chce ísť napred. Len mládež otrávená vie byť vypočítavá. Opravdová mládež vie len jedno: držať spojenie s národným celkom. Tá mládež, ktorá sa drží celku a je s ním spojená, rad pozerá do minulosti svojho národa, lebo chce byť charakteristickým predstaviteľom národa. Preto hľadí mládež zo zrkadla do minulosti a učí sa z nej. Istý štátnik povedal svojej mládeži toto prirovnanie: ak sa niekto stále pozerá do zrkadla, chybí, ale ak sa niekto do zrkadla vôbec nikdy nepozrie, ešte väčšmi chybí! Zrkadlo – to znamená minulosť. Keby mládež do zrkadla minulosti vôbec nepozrela, bola by to chyba, ale keby len stále do minulosti hľadela, zabúdala by na všetko ostatné, videla by pred sebou len minulosť. Mládež, ktorá by hľadela len do minulosti, stratila by sa v národe. Preto mládež má hľadieť nielen do minulosti, ale musí vedieť, že je tu aj prítomnosť. Národná mládež žije s národom, s národným celkom.

Naša mládež musí ostať najužším spojivom s ľudom slovenským. Beda nám bola v minulosti, keď si ľud slovenský vychoval nejakú inteligentnú mládež a tá sa mu odcudzila. Buď sa mu odrodila, čo bolo zásluhou bývalého utláčateľa, buď inteligencia, ktorú si národ vychoval, i keď sa mu neodcudzila, mnoho ráz zabudla na to, že je inteligenciou a stávala sa horšou ako zanedbaný ľud. Mládež, ktorá vyrastá z ľudu, ktorú si národ vychová, či už ako vzdelaných roľníkov, robotníkov, obchodníkov, nesmie sa národu odcudziť, nesmie zabudnúť, že má za národ žiť, pre národ pracovať. Za minulej éry usmerňovali našu inteligenciu, a to nielen vyššiu, ale aj roľníkov a robotníkov tak, aby sa stala horšou ako zanedbaný ľud, z ktorého vyšla.

My budeme tlmočníkmi, nositeľmi toho slovenského intelektuála, remeselníka a obchodníka, robotníka, roľníka, ktorý úroveň svoju bude prenášať na svoj ľud, aby národ bol jednoliaty celok.

V Hlinkovej mládeži sa organizuje mládež celého Slovenska, celého národa, aby sa tu zblížila, doplňovala. Musíme sa usilovať, aby sme ľudí zbližovali, aby sa vždycky a pri každej príležitosti národ slovenský prejavoval ako jednoliaty celok. Túto veľkú úlohu máme pred očami. Buďme si toho vedomí a keď to budeme robiť, vtedy slovenská mládež preukáže najradikálnejšiu revolúciu. Politickú revolúciu sme prekonali, máme prekonať ešte revolúciu ducha, revolúciu zmýšľania. Revolúciu politickú sme previedli stopercentne, treba ešte ale zmýšľanie ľudí, zmýšľanie, že štátna samostatnosť je naša povinnosť Hlinková mládež bude požehnaný štátny život. Do tejto práce vás skromne povolávam. Budeme spoločne pracovať v organizácii Hlinkovho pokolenia a naším cieľom budú len skutky pozitívne.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár