Okom nevidno
Krásne. Ladne. Vymýšľať si slová básne. Nikto nevidí. Nevie. Mlčky sleduje, nepočuje. Jeden verš... dva... vy ich nevidíte. To len ja. ... Ďalej »
Coca-cola z pepsi a zostala som slepá
Chutí. Ale nie je to ono. Musí. Som ochotná presvedčiď samú seba o opaku pravdy. Len pre vlastnú spokojnosť. Veď je to skoro to isté. Len nepatrný rozdiel. ... Ďalej »
Moja súkromná ozónová diera
smútok... plač... výsmech... Nechcela som to zažiť. Aj keď som bola smutná, naštvatá, alebo som mala chuť niekomu jednu vraziť, ovládala som sa. Vedela som ako ľudia ohovárajú, nadavajú, alebo sa... Ďalej »
Voľnosť vrany
Z ničoho nič sa vyorila v hmle. Ľahko akoby nič nevážila sa zniesla na zem a pristála kúsom odo mňa. Perie sa jej zvlnilo vo vetre. Čiernou prešiel iný odtieň. Nikdy som nenala rada vrany. Teraz... Ďalej »
Stotožnenie s bublinkovou fóliou
Absolútne. Všade ticho. Prázdno. Len ja. Sama. Namerať... odstrihnúť... zbaliť... dať na kopu. Zvuk lepiacej pásky keď sa snažím odstrihnúť ju jednou rukou a nejde to. Keď ju... Ďalej »
Čierna ovca
Výtrčam. Každý je sám sebou. Ale svojim spôsobom sú si podobný. Aj ja som vlastne taká ako ostatní. Ale iná. Nezapadám. Tak ako časopis nezapadne do police z knihami, ale pri tom je... Ďalej »
Tretí krát to už písať nebudem !
Písala som blog na pokračovanie. Najprv som si jednu časť napísala na papier v škole. Vlastne iba polku tej časti. Ale aj to bol poriadny kus. Doma som si to prepísala do počítača a dokončila som ju. ... Ďalej »
Záľuba v podobe čokolády
Chutná. Sladká. Mliečna, bez všetkého. Len tak. Proste čokoláda. Jednoduchá mliečna. Bez orieškov, horozienok, jahodového neviemčoho a iných nezmyslov, čo do toho ľudia dávajú. Kazí to chuť. ... Ďalej »
Tituly, alebo niečo z budúcnosti
Budem ThDr. , MUDr. a RNDr.. Tiež chcem byť aj Doktor práv, magister, či zubný lekár. Mgr. art. , Ing. a prof. akademický architekt, či filozof. ... Ďalej »
Nemá úprimnosť
Slovami možno klamať. Možno nimi povedať hocičo. Či už je to pravda, alebo nie. Dá sa, bez ohľadu na pravdivosť. Dá sa aj neklamať, len nepovedať celú pravdu, takže... Ďalej »
Druhý život - Tetuška Kuligunda a Zubaba (3. časť)
--- Pre vašu spokojnosť, je tam Zubaba--- Do ulice sa z ničoho nič vrútila skupinka asi desiatich chalanov. Všetci boli odo mňa mladší, aj keď asi zomreli ešte dávno pred mojím narodením. Nevšimli... Ďalej »
Budúca inteligencia slovenského národa
Naša slovenčinárka nám vždy vraví: "Vy ste budúca inteligencia slovenského národa". Mne sa ten výraz páči. Ale mám také nutkanie tušiť, že niektorí ju sklameme. Veď polka triedy chce odcestovať do zahraničia. A aj mňa... Ďalej »
Šťastie v plechovke
Dala som si šťastie do plechovky. Nikdy neviem, kedy sa mi bude hodiť. Možno raz, keď budem smutná, ocením svoju vynaliezavosť. Koncentrované šťastie v plechovke od Coca-coly, si vezmem kam len chcem. ... Ďalej »
Tichý nárek môjho srdca
Bolí to. Moje srdce kričí. Kričí najsilnejšie ako vie. A predsa ho nik nepočuje. Kričí ako o život. Plače. Ale počujem ho iba ja. Iba... Ďalej »
Druhý život - Mesto neživých (2. časť)
Stála som tam a pozerala sa dookola. Otec by určite povedal, že som ako vyoraná myš. Keby tu bol... Boli tam ľudia. Veľa ľudí. A priamo predo mnou sa rozprestieralo mesto. Obrovské. Nekonečné. Davy ľudí... Ďalej »
Uteká sám pred sebou,,. bojí sa
Letel na svojom šarkanovi čiernom, lete ako o preteky s vetrom. Ničil, čo mu prišlo do cesty, bol symbolom temnoty. Kade chodil, tam len škodil, s každým sa bil,... Ďalej »
Presýpacie hodiny
Horná polka je plná. Zatiaľ. Jedno zrnko modrého piesku sa oddelilo od ostatných. A padalo dole. Dopadlo. A za ním ďalšie a ďalšie. V dolnej polke sa už začala tvoriť kôpka. ... Ďalej »