Jedno zrnko modrého piesku sa oddelilo od ostatných. A padalo dole.
Dopadlo. A za ním ďalšie a ďalšie.
V dolnej polke sa už začala tvoriť kôpka.
Nemám veľa času.
Modré zrnká sa už sypali prúdom.
Dole ich už bolo viac ako hore.
Čas bežal nezávratnou rýchlosťou. Nechystal sa spomaliť, prípadne zastaviť.
Už len kúsok a hodiny sa presypú.
Už len chvýľka a môj čas uplynie. Nemám šancu stihnúť to.
Už len pár sekúnd.
Posledné zrnká dopadli do modrej kôpky.
Môj čas vypršal.
Ja som to nestihla.
Ale ešte vždy je tu riešenie. Také ľahké.
Jednoducho stačí hodiny otočiť a nechať ich, nech sa začnú presýpať odznova.
A znova a znova.
Mám vlastne času koľko chcem, koľko si určím.
Záleží len na tom, koľko krát presýpacie hodiny otočím a nechám presýpať.
Je to také jednoduché.
A aj tak to nie vždy funguje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár