Tá sviečka bola jediný zdroj svetla. Len jeden plamienok, ktorý mal osvietiť celú miestnosť. Tá miestnosť bola síce malá ale sviečka bola ešte menšia.
Ešte chvíľu som si to tam pozerala, keď zrazu vošla moja spolužiačka Kika.
"Kde je karta môjho otca ? Kde je ?!" kričala na mňa ale ja som nechápala o čom hovorí.
"Kde je tá karta ?"
Netušila som o čom Kika hovorí ale rukou som ukázala na jednu z tých kariet.
A správne. Na tej karte bol dátum jeho smrti. Ona ju chytila a bežala hore.
Hore ?
Až vtedy som si všimla, že v ľavom rohu miestnosti je malý drevenný rebrík.Mal asi tak jedem meter. Bol príliš malý aby sa dalo víjisť. Ale predsa. Vyšla som.
Tá miestnosť bola ešte menšia, ako tá spodná. Bol tam stolík so sviečkou, za ktorím sedela Kika a písala list otcovi.
Ten list bol o tom, že Kika s mamou na ďaľší deň odchádza na Jamaicu. Nechápala som o čo ide tak som zbehla späť dole. Začala som si tie kartičky prezerať.
Na jednej som si všimla meno môjho brata. A hneď pod tým dátum jeho smrti.
Mal zomrieť už v roku 2013. A to má teraz len 8. Bol k tomu aj obrázok a popis.
Zdvihla som ďaľšiu kartičku.
Bola taká istá. Lenže namiesto mena môjho brata, tam bolo meno môjho dedka.
Ten mal zomrieť v roku 2019.
Ale potom dohorela sviečka. Plamienok zhasol.
--- Tak toto sa mi snívalo ---
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
krvaaa
12. 7.júla 2010 13:52
ou
Napíš svoj komentár