Prahol po nej. Bola to posledná vec, čo ho ešte držala pri živote.
Ten okamih plánoval niekoľko rokov.
Zabil ju, tak on zabije jeho. Život za život.
Nevedel sa dočkať toho okamihu. Nevedel sa dočkať, keď život toho muža vyhasne.
Áno, je to vražda, ale má na to dôvod.
Bolo mu jedno, či sa pri tom zraní, zabije. Dôležité bolo len jedno. Zabiť.
Je mu absolútne jedno, čo bude po tom.
Plánoval to priveľmi dlho, aby to nevyšlo. Sledoval ho niekoľko rokov.
Nič sa nemohlo pokaziť.
A predsa.
Niečo musel prehliadnuť.
Drobná, ale podstatná chybička v pláne.
Ale to už je jedno. Nevyšlo mu to.
On teraz trčí v base, zatiaľ čo jeho obeť si ďalej spokojne žije ďalej.
Šťastne.
Raz ho dokonca prišiel navštíviť.
A vysmiať sa mu do tváre.
Na ten smiech nikdy nezabudol. Pamätal si ho do smrti.
Ale to vlastne nebolo až tak dlho...
Dva dni po tom, čo ho odsúdili na doživotie si vzal život.
Už nemal prečo žiť, už nemal v čo dúfať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár