Ale aj tak do budem graficky robiť ako nejakú báseň či čo,ak vám nevadí!?
Cítiť lásku to je zvláštna vec,
miestami ani sám nevieš čo to je.
To čo sa ti odohráva v tele v duši,na srdci,či v ňom.
Niekedy si myslíš že by si od šťastia začal kričať,
že si našiel to čo hľadáš doteraz.
No sám veľa ráz zistíš že to nieje to čo si hľadal,
ale len ilúzia či skoro fatamorgána,toho čo sám chceš.
To čo píšem nieje zas nejaká esej o láske,
to je proste život a akurát mi príde toto na rozum.
Keď to hodím na papier či provizórnu vec,obrazovku,je mi lepšie,
a nie až do takej mieri sa s tým zaoberám v mysli,pomáha mi to!
Ale k veci!!
Celý čas kým sa môj život uberal do veku 24 čo práve mám,
som získaval,mal,a strácal lásky.Teda aspoň to čo som za ne považoval.
Vždy som mal ale vnútri,sám cítiac,necítiac pocit že to nieje to čo hľadám.
A to viedlo vždy ku krachu toho čo sa práve odohrávalo.
Posledné dni keď sa mi všetko rúca na hlavu sa mi v hlave tvoria také obrazy,
aké by sa mi asi nikdy doteraz nedostali do povedomia.
,,Všetko zlé je na niečo dobré ako sa hovorí,,
Keby sa mi zlé veci čo sa dejú nestali tak by som nedošiel na veci aké teraz viem.
Malo sa to stať by som povedal.
Najhlavnejšia vec,na ktorú som asi došiel je.
že nieje všetko zlato čo sa blyští.
Nie každá pekná,sexi,zdanlivo rozumná žena je to čo chcem.
Môj mozog síce chce tu ženu,ale,,ženu,,nie to čo ma vnútri plus navonok.
To bola moja chyba doteraz a s tým sa musím vžiť a spraviť opatrenia aby sa to neopakovalo.
Nie aby som sa ja nezmýli a netrpel,ale aby za moje slabomyseľné chovanie netrpeli iný,
respektíve lepšie povedané,,iné,,.
Za to že ja neviem čo,,presne chcem,,nemusia za to niesť dôsledky iný ľudia
čo vôbec nemajú nič dočinenia somnou.
Takýmto nerozvážnym konaním som prišiel o dievča,
ktoré ako až teraz,,keď si ju získal môj kamarát,,som vnímal ako veľmi nedostupný sen.
Ale človek,ako aj ja sám môže mať všetko čo chce ak sám che a robí pre to všetko.
No nie.Ja som si len vravel že to nieje reálne,radšej si nájdem inú lásku.
No pravé city boli stále niekde vo mne,vždy keď som ju videl,
vždy keď som ju počul.Vždy som sa cítil nesvoj a zároveň šťastne.
Bol som proste slepí a teraz som sa akoby sám vyliečil.
A tak to dopadlo že aj keď k nej cítim city čo asi naozaj k nikomu inému,
musím sa zmieriť že som ju stratil,keďže je s mojím priateľom,a ja môžem len priať aby im to vydržalo veľmi dlho.
Úprimne a bez okolkov si prajem aby ako aj ona aj on bol šťastný ako sa len dá.
Mám ich oboch rád,čo iné si môžem priať?!
Áno,dá sa povedať,že stále nieje nič stratené.
Ale už nechcem byť egoisticky a do seba zahľadený človek,čo sa vzťahov týka.
Ak by som chcel to dievča muselo by to bezprostredne ublížiť priateľovi.
A ,,TO,, teda nie!
Je to moja chyba a z chýb sa ma človek učiť,
ale neviem.Neviem kedy to prejde to prebudenie a city k nej.
Kedy konečne nebude v mojej hlave a hlavne v mojom srdci.
Znie to umelo a romanticky,ale presne tak je to vo mne a preto to dávam aj sem.
Nikdy nepíšem niečo čo sám necítim.
A toto cítim až až.
Dúfam že nespíte ak toto vôbec niekto číta,ale toto je asi to,
čo sa vo mne pol roka ukrýva.
A neviem s toho vykľučkovať iba si na to asi zvyknúť a hlavne,,Zabudnúť.
Nie na to na čo som prišiel samozrejme,ale na ženu môjho života o ktorej som v podvedomí vedel,
ale v hlave neprípúštal lebo som neveril.
This is The End
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár