hlavné je to teraz a nie to potom.
Chyba za chybou konzervuje ma do prázdna.
Rozum stojí a telo sa hýbe,
ja som kdesi vpred a rozum pri poslednej chybe.
Odlepím sa vôbec od toho dna?
Kopem hrob pre nádej moju tu a teraz,
pred pádom drží ma už len tenký povraz.
A štastie? To len z výški krči plecom.
Popíjajú si tam hore z osudom,
a ja márne čakám so soľou a chlebom.
Mám pre seba otázku.Prečo tu som?
Nie nepodľahám ranám života,
a nezožiera ma len samota.
Nie, to nech sa vám nezdá!
Stojím len na mieste, , mŕtvy bod, ,
kým niečo nepríde vhod.
A ja opäť vyletím jak mláďa z hniezda.
Snažil som sa to doteraz len všetko pochopiť,
na strome života sa uchytiť.
No nie táto cesta je tá prevá.
Svoj život musím pevne do rúk uchopiť
a prestať zo studne smútku piť.
Musím výjsť ako na jar spod snehu tráva.
To je to pravé života prebudenie!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár