Od tohto momentu si viac nepamätám..
Píp, píp, píp..počujem v pravidelných intervaloch. Miestnosť, ktorú pozorujem zvrchu je celá biela. Je v nej zastreté okno a väčší stôl s vázou zvädnutých kvetov. V strede sú dve postele. Jedna je prázdna a na druhej leží mladučké dievča. Je celé obviazané a všade možne z nej trčia hadičky. Je to strašné. Prídem k nej bližšie, chytím jej ruku, a pozriem na ňu. OCH! Veď som to ja!!
To svetlo, och to svetlo. Už si spomínam, bolo to auto. A ja u teraz ležím neschopná jediného nádychu bez prístroja.
...
Z chodby sa ozývali kroky. Do miestnosti vchádza mladá žena odetá v tmavom a zahalená šatkou. Tú siluetu poznám. Je to moja mama. Je smutná. Priniesla kvety. Starú zvädnutú kyticu bielych ruží mení za čerstvú. Biele ruže, tie milujem. Och, mami, ako rada by som ti povedala, ako veľmi ťa mám rada. Ale nemôžem, nie som schopná jediného nádychu, nieto slova.
Ticho sedela pri posteli, celé hodiny hľadela na mňa a hladila mi ruku. Pobozkala ma na čelo a potom so slzami v očiach odišla. Zostala tu aspoň tá nádherná vôňa jej parfumu.
...
Vystriedalo sa tu už toľko lekárov a sestier. Určite už prešlo viac dní. Znova tu bola aj mama. Prišiel dokonca aj otec. Nikdy som s ním nemala dobrý vzťah, no teraz som veľmi túžila byť s ním, a povedať mu veľké prepáč za to, ako som sa k nemu správala..
Dne bežali a veľa sa toho nemenilo.Akurát mi podrástli vlasy, a zahojili sa mi modriny a jazvy. Chodila sem mama. Nosila mi stále nové ruže. Každým dňom vyzerala lepšie a lepšie a pre mňa začalo byť strašne otravné pozerať sa v kuse na seba, ako ležím na posteli. Túžila som konečne, aby sa niečo zmenilo..
...
V istý deň prišiel do izby s mamou aj lekár. Rozprávali sa o mne. Vraj tu ležím takto už rok To bol pre mňa šok! Už celý rok.. Mama mu stále dookola opakovala, že ešte počkáme, ešte počkáme. A on hovoril, že už tomu nedáva žiadnu šancu. Hovorili tak neurčito. Túžila som zistiť, o čom sa rozprávajú, a vtedy mi to došlo. Chcú ma odpojiť od tých večne pípajúcich vecí .. Po takejto zmene som naozaj netúžila.
Ešte v ten deň prišiel za mnou aj ON. Celý rok tu nebol ani jediný raz a zrovna dnes prišiel. Postaví sa vedľa mojej postele, pozerá na mňa. Hladí ma po vlasoch, po tvári, chytil ma za ruku. Ach, ako veľmi som ťa ľúbil; povedal. V tom mu zazvonil mobil. Dvíha mobil a hovorí: Áno zlatko, ochvíľu som tam, len som išiel pozrieť za ŇOU, vieš, že celý čas som tu nebol, musel som. Pa, cmuk.
...
Človek, za ktorého by som položila život si hneď našiel náhradu. Ach, keby len vedel, že v to ráno, keď sa to stalo som myslela práve naňho a na nás a preto som bola nepozorná a stalo sa to, čo sa nemalo. Keby len vedel, ako som ho ľúbila.
...
Tak teraz sa mi naozaj zrútil celý svet. Vidím svoju matku, ako neprestajne plače a slzy sa lesknú aj v otcových očiach. Prišiel aj ON a ľútostivo na mňa všetci traja pozerajú. Matka s otcom ma silne pobozkali a objali. On mi vtisol tiež bozk na pery. Vtedy do miestnosti vchádza doktor a celá kopa sestier. A je to tu.. Prišiel KONIEC..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár