Keď som sa poriadne obzrela, Thom stál vedľa mňa a pozeral na mňa ubolene. Keď som si to uvedomila, prišiel do mňa nával radosti a upokojenia. Konečne bol vedľa mňa a ja som ho znova videla.
Ihneď som vyskočila, nehľadiac na svoje stuhnuté svaly, a objala som ho tak silno, ako som len vedela. Aj on si ma privinul bližšie a tuho ma objal.
“Prepáč...” ozvalo sa pri mojom uchu naliehavo a smutne. Vedela som, že je vyvedený z miery, čim ma nechal prejsť, ale to nebola jeho vina. Nie musela som ho z toho okamžite odhovoriť.
“Prosím ťa len mi nepovedz, že si vinný.” frflala som do jeho ucha a tón môjho hlasu ma zdesil. Znelo to presne tak, ako keď som oslovila toho upíra. Iba som sa stiahla a všimla, že plačem. Utieral mi slzy a bozkával na očiach.
“Nemal som odísť...” nedokončil vetu a vtom sa na mňa zapozeral trochu nahnevane a poučne. A potom dodal. “Poslala si Denisa preč.” hovoril vážne, akoby som porušila nejaký priestupok.
Zagúľala som očami a vzdychla som si. “Koledoval si o to.” vyhlásila som napokon a odtiahla som sa od neho. Jemne som mu zovrela ruku a potiahla preč. Zrejme ma pochopil, čo chcem urobiť a pohol sa so mnou von z izby.
“Kto to tu uprace?” spomenula som si na tú krv v jeho izbe a ten neporiadok, čo po sebe ten upír zanechal.
“Denis. Neboj bude to mať hotové za pár sekúnd.” usmial sa, ale v tvári mal naďalej ten zvláštny výraz. Nechcela som si nahovárať žiadne veci, lebo na to som už doplatila, ale nedalo mi to. Vyzeral akoby ma mal ešte raz opustiť, ale nechce to urobiť. Iba som si vzdychla a tackala som sa vedľa neho ku mne domov.
“Si v poriadku?” opýtal sa keď som sedela pred počítačom a písala som Betke, že Thom je naspäť.
“Mhm..” zamumlala som ako na súhlas a išla som si sadnúť do jeho náručia.
“Je mi to ľúto...”
“Nezačínaj s tým zase.” pokarhala som ho trochu hlasnejšie ako si situácia žiadala. Keďže moja mama nebola doma, nemohla nás ani počuť a preto sme nešepkali.
“Ale áno, veď som ťa nechal prejsť s tým celým a dokonca po druhý raz som ťa vystavil nebezpečenstvu. Že sa na seba nemám hnevať? Nežartuj prosím ťa!” slová sa z neho sypali až napokon stíchol. V jeho hlase som počula nepokoj a pocit skľúčenosti. Nie to som nechcela dopustiť. Musím ho nejako rozveseliť.
“Thom... Som taká šťastná, že si doma.” vyhlásila som zrazu a on zmeravel. Pozrel sa mi do očí a na malinkú chvíľu sa usmial. No potom znovu zvážnel.
“Nemala by si byť.” toto ma totálne rozrušilo a začala som kričať.
“Prestaň!!! Nie je nič lepšie ako to, že som s tebou. Neviem ako ma mohlo šťastie stretnúť, aby som ťa spoznala, no som neskutočne šťastná! A keby som ťa nespoznala jednoducho by som sa možno oddala depresii a spáchala samovraždu! A keď ma postretlo také šťastie, musím to nejako splatiť a to je presne tá smola, ktorá sa na mňa lepí! Tak si dokelu neopováž zobrať všetko na vinu!!!” vydýchla som. Celá som bola napätá a dychčala som ako o život. On sa iba usmial, no tentoraz si to ponechal na tvári. Hladil ma po líci a zrazu ma romanticky pobozkal.
Odtiahla som sa a zagánila som na neho.
“Nerob akoby som nepovedala pravdu!” sykla som.
Znovu sa usmial a zobral mi tvár do dlaní.
“Ako by som ťa z toho mohol viniť? Akoby si ty mohla byť vinná za to, čo som. N keď ma miluješ budeš sa musieť zmieriť, že je to pre teba nebezpečné. Ale radšej by som bol, keby si na mne nebola až tak závislá.” znovu ma pobozkal a ja som mu to opätovala. Nechcela som prestať, pretože mi jeho bozky chýbali. Naozaj dlho som s ním nebola a chcela som ho skutočne silno. Tento pocit sa prehĺbil ešte viac, keď ma položil na posteľ a ľahol si na mňa. Podoprel si ruky vedľa mňa a bozkával ma stále naliehavejšie.
Rozhodla som sa v sekunde. Nechcela som prepásť možnosť a začala som mu jemne sťahovať tričko.
Zmeravel.
Pozrela som sa mu do očí, keď sa odtiahol. Oči mal zatvorené a sústredil sa iba na nádych a výdych. Nebolo to také ťažké zistiť.
“Čo?” ozvala som sa po minúte, keď ani vtedy neotvoril oči a nič nerobil. Začalo to byť nepríjemné. No konečne sa odhodlal a otvoril oči. Priam mu horeli a cítila som to až na koži ako si obzeral výraz mojej tváre.
“Prepáč, ale nie som si istý...”
“Ale si..” prerušila som ho v polovici vety a pritiahla som si jeho hlavu ku svojej. Nevšímal si moje nadšenie z toho, čo robil a bozkával ma ešte vášnivejšie. Mala som pocit, že motýle v mojom bruchu čoskoro prerazia žalúdok a dostanú sa až von.
Napokon to už nevydržal a odtiahol sa odo mňa. Zľahka som dýchala a pozerala som sa na jeho náhle rozhodnutie.
Už nebol na posteli, ale stál opretý o drevenú časť mojej vstavanej skrine z orecha.
Lapal po dychu a pozeral sa inam ako na mňa. Vyzeralo to, že sa musí naozaj veľmi sústrediť.
Vtom mi zazvonil mobil. Trhlo mnou, no ihneď som ho zodvihla.
“Ahoj moja.” ozval sa Betkin hlások. Bola celá natešená z neurčitej veci. “Mama mi dovolila ísť von. Nejdeš na disko? Nudím sa a už som aj zavolala Beu.” opýtala sa a bola skutočne šťastná. Iba som si vzdychla a chcela som povedať nie, no Thom už sedel vedľa mňa a prikyvoval, aby som išla.
“No dobre. Zavolám ti za 5 minút.”
“Ok. Pa.” zložila. Pozrela som na Thoma a on sa pozeral na stôl.
“Môžeš ísť von. Aj tak musím niečo vybaviť.” ozval sa nesústredene. “Aj tak by sme nemali nechať toto celé zájsť až tak ďaleko.” dodal. Trochu som osmutnela, no myšlienka, že by som si vyšla s babami ma naozaj lákala.
Vyskočila som na nohy a rýchlo som prešla ku skrini.
“Čo si mám obliecť?” zamumlala som a keď som si to uvedomila, že nemám čo na seba, prešla ma chuť niekam ísť. Rýchlo som vytočila Betku a ona po prvom zazvonený zodvihla.
“No?” opýtala sa.
“Idem, len... Nemám čo na seba. Čo si obliekaš?” zosmutnela som pri tej myšlienke, že budem pri nej vyzerať ako chudera. Bola pravda, že má trochu väčší zadok a nie je najchudšia, nemala dokonca ani také husté vlasy a boli kratučké, no nechcela som vedľa nej pripadať blbo.
“Tričko s výstrihom. Vieš to ružové a rifle. Daj si niečo sexy.” zachichotala sa, no ja som nemala veľmi také veci.
Nenápadne som vošla do spálne a vybrala som si od mami modré sexy tričko. Dala som si rifle a zahlásila som do telefónu, že som oblečená.
“Ok stretneme sa pred Patriotom?” opýtala sa a ja som si hneď vybavila, že aký podnik myslí. No hneď mi to zaplo, pretože to je naozaj blízko. Iba za zákrutou.
“Ok. Kedy?”
“O pól hod?”
“Ok. Pa.” zamumlala som a položila som.
“No čo? Tešíš sa?” opýtal sa ma Thom, keď som vošla do svojej izby.
“No ani nie. Nechceš ísť so mnou?” naozaj ma lákala možnosť, žeby tam bol aj on.
“Ale nie. Choď a zabav sa.” nepáčilo sa mi, že by som ho mala zase opustiť a byť bez neho, no uvedomila som si, že keď sa budem vracať domov, hneď príde po mňa.
“Prídem dobre?” opýtal sa a ja som vedela, že pre mňa.
“Ok.”
“A nepi.” postrapatil mi vlasy a pobozkal na čelo. Potom vyskočil z okna a znovu ma to nadchlo. Pozrela som sa dole, no už tam nebol.
Hudba sa ozývala v úžasnom rytme. Bola to moja obľúbená Chica bom. Dokázala ma naladiť a roztancovať.
Trochu sa mi točila hlava od alkoholu, aj keď som sľúbila, že piť nebudem. Baby sa super bavili a ja som nemala proti, keď som mala konečne aj ja dobrú náladu.
“No čo nové?” kričala mi do ucha Bea. Ja som sa len zasmiala.
“Ale nič...” odvetila som, teda skôr som kričala. Usmiala sa mňa a potiahla, aby som s ňou šla na záchod. Potiahla aj Betku, ktorá sa super bavila a trochu ju nahnevalo, že sme ju vyrušili. Ale napokon sa usmiala.
“Och baby, konečne sme si vyšli niekam. Už taká nuda doma.” začala Bea bľabotať, keď si opravovala rúž pred zrkadlom.
“Hej konečne som totálne naladená a šťastná.. Fakt.” smiala sa Betka a o tom naozaj nebolo pochýb.
“Baby pomaly pôjdem domov.” začala som, ale ani som sa nemohla obhájiť a už mi tú vec vyhodili z hlavy.
Keď sme sedeli pri stole, prsiek za nami nejaký neznámy chalan. Bea sa s ním pozdravila a jasne bolo vidieť, že s ním flirtovala. Mal tmavé vlasy a zelené oči. Aspoň tak to vyzeralo v tej tme a svetielkach. Nebola som si toho veľmi istá, lebo som bola opitá.
Bea sa postavila a rozlúčila sa rýchlo s nami. Ako s ním kráčala preč, pozrela na nás prosebne a my sme ju hneď pochopili.
“Veve? Zoberiete ma domov?” zakričala, keď som si ju nevšímala a ona sa už nudila.
“Ok.” odvetila som a postavila som sa. Vyhrabala som svoju kabelku z pod ďalších tašiek a vybrala som sa von z podniku. Vyhrabala som svoj mobil a vytočila som prvé číslo. Dvakrát zazvonilo, no hneď to zodvihol.
“Kde si?” ozval sa naliehavo a vystrašene. Iba som sa usmiala, pretože mi nevadil jeho strach. Tak mi to chýbalo a ja som si bola konečne istá, že som našla toho, koho milujem. Najviac na celom svete a nikdy ho neprestanem milovať.
Našla som si hrdinu do svojho príbehu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fallangel
4. 11.novembra 2010 19:21
jééj =D kedy to nechajú zájsť ďalej? =D =D =D
Napíš svoj komentár