Ani nie za dve sekunde bola okolo mňa taká hustá hmla, že som nevidela ani Thoma, ktorý stál len pár centimetrov pri mne. A potom som pocítila klaustrofóbiu, pretože tá hmla bola čisto biela a nikde nič, ako para, ktorá je strašne hustá takmer ako mlieko.
Začala som si namýšľať, že som asi od Thoma ďalej než si myslím a možno okolo mňa ani nie je nikto, len ja sama stojím v strede skazy.
Potriasla som hlavou, pretože som si bola jasne vedomá, že som prišla s Thomom a Alexis a stoja len neďaleko mňa.
A potvrdil to aj smiech, ktorý sa ozval od Alexis a bol ďalej než som si myslela. Takže som sa zatúlala a možno by som sa aj mohla zatúlať ďalej od Thoma, ktorý ma zranil. Zranil ma svojím pohľadom na Adisson, pretože to vôbec nehovorila, že ľutuje veci, čo sa medzi nimi stali. A mimochodom vôbec nevyzeral, že by ju nenávidel. Skôr naopak, akoby ju neskutočne miloval a ja som mu to videla v očiach, pretože na mňa sa tak nikdy v živote nepozrel.
V mojom žalúdku sa vynoril zvláštny pocit, pocit zrady a bolesti. Musela som si chytiť aj srdce, pretože mi išlo vyskočiť z hrude a od bolesti. Cítila som ako pumpuje, akoby bol v ňom poriadny tlak. Tlak z mojej bolesti.
Rýchlo som si vystrela ruky, aby som do ničoho nenarazila, pretože som sa chcela dostať z tejto pasce čo najďalej. A už mi ani nevadilo, že by ma našiel Denis a zabil ma. Aspoň by som necítila tú bolesť, ktorá mnou pumpovala každých 5 sekúnd. Aj som sa čudovala, že si Thom zatiaľ nič nevšimol s jeho extra zmyslami, ale ani ma to nijako neprekvapovalo, pretože on určite veľmi dobre videl v tej hmle a pozeral sa na ňu ešte stále .
Ozvala sa Alexis, ale nič som jej nerozumela, lebo som už bola dosť ďaleko. Vystretými rukami som sa radšej koncentrovala na svoje nohy, aby som sa nepotkla, ale ani to netrvalo dlho, lebo za malú chvíľku som ležala na zemi a zvíjala sa od bolesti. Ako pred tým dávno, keď ma našiel Thom na cintoríne. Ale na to som už nedokázala myslieť, nebola som na to dosť silná, na tú bolesť, ktorá mi drala srdce.
Cítila som ako sa mi slzy valia z oči po lícach, ale nesnažila som sa ich zastaviť. Konečne som sa mohla vyplakať za to, čo som vedela už dávno. Nikdy som nemala Thomovi veriť. A keď som cítila, že niečo nie je v poriadku, akoby nešlo o mňa s Denisom, ale o niečo bratské, mala som počúvať na svoje zmysli. Jediná moja výhoda je, že vycítim, čo je pravda. A samozrejme, keď som mu neverila, že ma miluje, vždy to tak bolo a dnešok nie je žiadnou výnimkou. Až som sa rozklepala nad tým, aká som bola sprostá, že som si namýšľala, ako mu verím. A možno aj jeho brat sa hnevá na neho za to, že je klamár. Možno Denis nie je vôbec taký, aký bol ku mne. Možno je lepší a možno vôbec nie on je ten zlý, pretože ten zlý je Thom.
Zacítila som niečie ruky na sebe, hneď som sa mykla a striasla ich zo seba. Nechcela som ani náhodou aby ma utešoval ten hnusný podrazák.
“To som ja...” lenže na moje prekvapenie sa ozval Denis. Jeho hlas znel na počudovanie úplne vážne a smutne. Chytil ma za ruku a pomohol mi sa postaviť. Lenže ja som si vôbec necítila nohy a nedokázala som stáť na nich. Tak ma podoprel a cítila som ako chce urobiť jeden krok dopredu, lenže nemohol. Niekto ho poriadne silno udrel a ja som odletela ani neviem kam, pretože ešte stále bola hmla. Vtedy som si uvedomila, že Denis ma nešiel ani zabíjať, ale zachraňovať.
“NIE!!!!” zakričala som ako som len vládala a vtedy všetko utíchlo. Hmla pomaly ustupovala a všimla som si, že Denis leží na zemi. Ihneď som sa postavila v bolestiach nie len od Thoma, ale aj od toho pádu a utekala za ním.
“Denis... Ja tomu už rozumiem... Viem, čo sa deje... chápem ťa.” rýchlo som zamumlala.
Cítila som pohľady na svojom chrbte, ale nevšímala som si ich. Denis sa na mňa len uškrnul, ale nevyzeralo to ako úškrn, pretože bol celý krvavý. Iba som mu prstami prešla po krvavej tvári a otočila som sa na Thoma.
“Ty hnusný podrazák!!!!! Čo si ty zač? Dokážeš ty vôbec milovať?!!! Miloval si ma niekedy?!!!!” revala som na neho a on bol iba ticho. A to mi pripomenulo moju bolesť. Pripomenulo, že mám vo všetkom pravdu, že mu nikdy nešlo o mňa. Nikdy pred tým nemyslel na moju bezpečnosť, bolo mu to jedno. Namotal ma len kvôli nevyriešenému účtu s Denisom. Ale aký účet? Veď Denis mu nikdy neurobil nič zlé. Pretože nie on bol ten, ktorý kradol ženy svojmu bratovi. Thom neustále bral šťastie Denisovi, ktorý len túžil po pokoji a láske, lenže sa toho nedočkal kvôli debilovi.
Vtedy som si to všetko uvedomila a v hlave mi zaklapol posledný kúsok hádanky a pochybností. Thom sa neozval ani na jedno moje slovo, ani na jedno jediné písmeno.
Hmla úplne ustúpila a až vtedy som si všimla, aká je Adisson krásna. Ani nie ako sex bomba, jednoducho krásna. Jej krásne vlnité vlasy až po pás sa vinuli okolo jej olivovej pleti. Oči mala modré ako obloha, také som nikdy pred tým nevidela a pery plné. Jej telo bolo naozaj vhodné modelky. Až som sa musela na chvíľu pri jej krásne zastaviť. Lenže ona sa ani trochu nezdala byť smutná. Videla som ako sa pre seba uškŕňa a je Šťastná, že som na Thoma nahnevaná.
Otočila som sa na Thoma, ktorý sa pozeral do zeme, ale nevyzeral smutne. A to ma zaskočilo, pretože vyzeral, že sa hnevá. A to mi znovu otvorilo hubu, čo sa nikdy stať nemalo.
“Ty smrad , idiot!!!! Ešte sa ideš hnevať?!! Čo ti preboha akože behá mysľou?!! Ja by som ťa momentálne dokázala roztrhať na kusy ry idiot!!! Poznám aj oveľa horšie nadávky na teba!!!!! Ale nie som dosť sprostá aby som ich vyslovila!!! A ty sa hanbi!!!” revala som na neho, no on sa na mňa iba pozrel úplne nezaujatým pohľadom a bol chladný ako ľad.
“Bola si na nesprávnom mieste v nesprávnom čase...” odvetil a mne skoro zastavilo srdce. A hneď som pochopila, na čo narážal. Vtedy v parku, keď sme sa prvý krát videli. Až mi prebehli zimomriavky, pretože keby som tam nešla, nikdy sa to nestane a dobre si pamätám, že som pred tým plakala u starkej na náhrobnom kameni a ona ma poslala tam. Vtedy som sa rozklepala a už som nedokázala ani jediný zvuk zo seba vydať. Prestala som vnímať okolo sebe rozhovory. Len som videla, že niečo mi hovorí ale nepočula som ho. Na chvíľu sa mi zdalo, že som hlucho nemá. A cítila som sa ako sfetovaná, pretože oči som mala poriadne zapadnuté a pomaly sa mi zatvárali. A to posledné, čo som cítila bolo ako padám na zem, lenže už pád som necítila...
Stála som na niečom úplne rovnom, no nebola to zem ani podlaha. Okolo mňa nebolo nič len tma. Prechádzala som sa okolo s vystretými rukami aby som do ničoho nenarazila, ale zistila som, že tam ani nič nie je. Tak som si zložila ruky k telu a ostala som stáť na jednom mieste. Obzerala som sa okolo seba, či neuvidím aspoň náznak nejakého svetla, aby som si bola istá, že tam nie som sama a nie som totálne zatratená. Ale možno takto vyzerá smrť. A asi som už aj bola mŕtva, pretože som sa cítila totálne ľahko. Lenže vtedy som si uvedomila, že raz som tento pocit už mala, lenže to bola úplne iná situácia a okolnosť. Teraz som už naozaj bola presvedčená, že som mŕtva.
Vtedy som uvidela svetlo. Malé svetlo sa ku mne neustále približovalo cítila som sa naozaj šťastne, že nie som sama a nie všetko je čierne. Keby som si tohto bola naozaj 100% istá aj vtedy, keď som žila...
Lenže v tom sa celá situácia zmenila. Už nebola okolo mňa tma, ale zmenilo sa to na hmlu. Nechápala som, čo robí túto zmenu, ale nemusela som dlho čakať.
Všetko sa náhle zmenilo na nočnú moru, ktorej som vôbec nechcela byť svedkom.
Začula som krásny smiech, ktorý išiel od Alexis a uvedomila som si, že kde som.
Chcela som zakričať, aby to skončilo, nechcela som prežívať tú istú bolesť druhý krát.
Lenže som sa bála, aby ma niekto nepočul. Znovu som pocítila jeho ruky a počula som v ušiach odznieť tú poslednú vetu.
“To som ja...” zamrzla som na sekundu .
Vtom som s krikom vyskočila z postele. Celá som bola spotená a triasla som sa od toho sna. Nevedela som, čo sa deje, ale ani som to radšej nechcela vedieť, no v tom som videla Denisa ako sedí na mojej stoličke.
“Čo tu preboha robíš?!” vykríkla som na neho a on sa iba usmial.
“Hmky, zachránil som ťa pred skazou...” zamumlal a prestal sa smiať. Táto veta vo mne vyvolala znovu spomienky na ten sen, tak som sa rýchlo na to prestala sústrediť.
“Ako čo?” chcela som vedieť, lebo som si bola istá, že keď som ho videla naposledy ležal celý krvavý na zemi a ani sa nepohol.
“Vieš, som dobrý herec...” zachichotal sa a potom pokračoval : “Keď si naveky odišla od nás, vyskočil som s tebou a upaľoval preč, keď si ma nikto nevšímal. A tak sme tu. A mimochodom ja sa nesmierne rýchlo liečim takže... “ stíchol. Zostala som aj ja v šoku a nechcela som si ani predstaviť, čo bude ďalej. Ale v tom mi niečo napadlo .
“No vieš, keďže si teraz terč bez úkrytu, mal by si vypadnúť z mesta niekam ďaleko. Potom ti dá pokoj a ja budem v kľude žiť.” zamumlala som a uvedomila som si, že už od štvrtka sa nevstáva do školy dobré dva mesiace. Tresla som si po čele.
“Som ja ale blbá. Naozaj idem preč na mesiac do Anglicka a to znamená, že tu v meste nechcem ani jedného upíra! Rozumel si?”
“Áno, slečna.” zasmial sa.
“Tu nie je nič smiešne ty kretén. Hovorím, že si chcem poriadne odpočinúť od upírov. Chcem pokračovať vo svojom nudnom živote. Tak ťa prosím o poslednú vec, vyžeň ho preč.” pri poslednej vete mi poskočil hlas a on pochopil. Nič nepovedal iba prikývol.
“A nemôžem ťa navštíviť?” ozval sa náhle. Mne to zovrelo srdce, pretože by som bola rada, keby ma navštívil, ale musela som sa kontrolovať. Najprv by som mala porozmýšľať, čo všetko zlé v mojom živote sa udialo odkedy som spoznala upírov.
“Nie!” ihneď som odvetila a on sa iba usmial.
“Dobre teda. Chápem ťa a ďakujem ti.” usmial sa ešte raz a podišiel bližšie.
“Dávaj si prosím ťa pozor na seba, nesmierne som rád, že si ma konečne pochopila a týmto sa moja túžba ťa zabiť ruší.”
“Ale prečo si ma potom chcel zabiť?” uvedomila som si, že nemal vlastne ani dôvod.
“Lebo môj brat s tebou chodil a mne neustále bral ženy, tak aj ja som mu chcel. Zabil jednu moju priateľu, ktorú som napriek všetkému miloval. Zabil ju preto, že sa stal upírom a bol smädný. Od vtedy som na neho nesmierne naštvaný. Ale nie som si istý, či to bolo len pre smäd. Ja verím, že to bolo pre to, že ju nezískal lebo mi bola verná. Ale však on je už taký.” zovrelo mi hrdlo ako mi hovoril o tej jeho bývalej. Bolo mi to tak ľúto, že som nemala ani slov a dokonca na to, že ju zabil Thom.
“Ale nerieš ma... Dávaj si pozor prosím ťa.” usmial sa a pobozkal ma na čelo. Stále som bola omámená z toho, čo mi povedal, ale potom som sa už ako tak začala na neho sústrediť. Potom ma silno objal a vykročil k oknu.
“Ach naposledy skáčem z tohto okna. Tak veľa šťastia a nezblázni sa.” usmial sa a posledný krát vyskočil z môjho okna.
Zalial ma pot a padla som na zem. Neudržala som sa na nohách, pretože som si uvedomila zdrvujúcu pravdu. Nikdy viac ho už neuvidím, teda ani jeho brata. Nijaký upír, nijaké problémy, nijaká láska...
Až vtedy mi zaplo, že môj život bol pred tým iba čistý zošit a nemala som čo do neho písať. Ale teraz ako píšem posledné vety môjho dobrodružstva, si uvedomujem, že môj príbeh je pri konci. Naozaj je to zdrvujúci pocit, keď už nezažijem nič z toho, čo som zažila...
KONIEC I. SÉRIE...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fallangel
13. 11.novembra 2010 14:26
asi som retardovaná,ale ak som tomu správne pochopila tak: šalalalalí Thom je svííňa šalalalalalí Thoom jee svíííňa
Napíš svoj komentár