230 DNÍ S UPÍROM II.séria - 10.časť

DENIS

Keď som prišiel domov, ihneď som Kimberli premenil. Položil som ju do svojej izby na posteľ, aby bola na vhodnom mieste, keď sa prebudí a samozrejme aj počas premeny.
Ako som všetko dokončil, začalo mi niečo vŕtať v hlave. Spomenul som si na Jessicinu mŕtvu matku, ktorú zabil nejaký upír po unesení Jessici. Nevedel som si ani predstaviť, koho by mal ten upír zabiť, keďže Kimberli je úplne sama.
No uvedomil som si, že budem musieť varovať Thoma, aby sme boli pozornejší, pretože celá táto vec s premenou troch žien je tajná.
Išiel som pohľadať Thoma, ale uvedomil som si, že vôbec nie je v dome. Nikde som ho nenašiel a tak som mu zavolal na mobil.
“Čo je?” ozval sa nahnevaný hlas môjho debilného brata.
“Kde si?” odvetil som odmerane, aby sa teraz on naštval. Ale ostal pokojný na moje nešťastie.
“Našiel som aj tretiu. Idem už domov.” zamumlal a zložil. Trochu ma to rozhodilo, ale rozhodol som, že budem pokojný.
Spomenul som si na Veroniku. Napadlo ma, že by som za ňou zašiel, ale znovu som túto myšlienku zadusil, pretože mal prísť Thom a ja som chcel vedieť, koho našiel.
A ani som nemusel dlho čakať. Po našom telefonáte bol naspäť za 5 minút.
“Tak čo to tu máme?” opýtal som sa pobavene. Vedľa neho kráčala žena, ktorá mala mať 35, ale vyzerala na 40. Bolo vidieť, že sa o seba poriadne nestará a také, že botox, alebo krém proti vráskam nepozná.
“Bude spoločná. A nič lepšie som nenašiel.” odvetil Thom a ukázal jej , aby si sadla na pohovku.
“Tak. Ako sa voláš zlatko?” opýtal som sa jej a hneď som si ku nej prisadol.
“Daj si odpáľ ty starý úchyl!” pozrel som sa na Thoma a on iba mykol plecami. Prekrútil som oči a pohľadom som sa vrátil ku žene.
“Pýtal som sa, ako sa voláš!” zvýšil som hlas a ona sa hneď uvedomila.
“Marianna.” zamumlala potichu a pozrela sa do zeme.
“Koľko máš rokov, Marianna?” zvoľnil som tón hlasu.
“38.”
“Kde pracuješ?”
“Ako predavačka v hypermarkete.” zodvihol som jedno obočie a pozrel som na Thoma. Stál opretý o zárubňu dverí a prizeral sa, ako sa s ňou rozprávam.
“No tak sorry, bola na tom najhoršie.” znovu mykol plecami a potom si skrížil ruky na prsiach. Otočil som sa na Mariannu.
“Hm, vieš, čo sa s tebou má stať?”
“Thom mi povedal, že sa dostanem k nejakému mužovi, ktorá sa o mňa postará a ževraj je to môj typ.”
“No... Takže ti nespomenul hlavnú vec, ktorá sa ti má stať.”
“Ani nie...”
“Aha. Tak teda. Nasledovné dni budeš ležať na mojej posteli. Budeš mŕtva... A potom za pár dní sa prebudíš a bude z teba upír. To je v kocke všetko.” vyvalila na mňa zdesene oči. Vyskočila na nohy a začala rozhadzovať rukami.
“Preboha!!! Mohla som vedieť, že je to pasca!” kričala žena a začala sa obzerať, kde je východ, aby mohla utiecť.
Už by sa aj pohla ku dverám, ale ja som sa hneď objavil pred ňou.

“Spomaľ tempo. Povedal som, že sa preberieš a bude z teba upír. To znamená, že keď chceš mať skvelý život atď... tak budeš musieť niečo obetovať.”
“Ale ja som nechcela obetovať svoj život, keď sa mi naskytol taký dobrý život.”
“Jasné, že nezomrieš úplne. Ty nevieš, čo je to upír?!”
“Nikdy som takým mýtom neverila.” zašepkala celá vydesená a ja som sa hneď zvalil na pohovku.
“Keď ti hovorím, že sa z teba stane upír, myslím to vážne.”
“Ja nechcem byť upír.”
“Smola, iná možnosť už nie je. Vyber si, buď prežiješ a budeš sa mať ako v rozprávke, alebo ťa vysajeme a už sa nikdy nepreberieš.”
“Chcem žiť.” odvetila. Postavil som sa a chytil som jej tvár do dlaní.
“Pozri. Všetko bude dobré. Premením ťa na upíra a všetko bude neuveriteľne úžasné.” zapozeral som sa jej do očí. Snažil som sa ju nezhypnotizovať, lebo by som jej to aj tak musel vysvetľovať po premene.
Prikývla. Vydýchol som a ukázal som Thomovi, že je pripravená na premenu. Thom podišiel bližšie a otvoril ústa. Vysunul tesáky a zahryzol sa do nej. Nasledoval som ho aj ja a Marianna vykríkla. Snažil som sa jej zakryť ústa, aby bola ticho. Trochu mi robilo starosti, či ju premeníme dobre, pretože by mala mať v sebe krv len jedného z nás. No potom som prestal premýšľať, pretože jej krv sa mi začala dostávať do môjho krvného obehu. Úplne som sa tomu oddal a na nič iné som už nemyslel.

Položil som ju ku Kimberli a zatvoril som im dvere. Thom si čítal niečo a vtedy som sa rozhodol, že je najvyšší čas ísť za Veronikou. Už je určite celá bez seba a celý deň asi čakala na Thoma, ktorý by aj tak neprišiel. Chcel som sa ho opýtať, prečo to robí, ale ako pred obedom, aj teraz som sa zastavil.
Vyskočil som na ulicu a utekal som ku nej. Okno mala otvorené, tak som využil šancu a skočil som jej rovno do izby.
Zamračil som sa pri tom, čo som videl. Nebola v izbe, tak som sa prešiel po byte, ale nikde som ju nenašiel. Dokonca aj kabát mala na mieste, takže nemohla ísť nikde.
Prešiel som okolo bytu aspoň tri krát a našiel som len čistiace prostriedky a nedokončenú polievku v hrnci. Začalo sa mi to zdať trochu čudné, tak som zobral do ruky mobil a zavolal jej. Mobil jej začal vibrovať na stole. To bolo ešte čudnejšie, mobil si brala stále so sebou.
Vyskočil som z okna a namieril som si to domov. Teraz bol najvyšší čas sa o nej porozprávať s Thomom...

VERONIKA

Keď som sa konečne vyplakala, začala som upratovať. Počas upratovania ma napadlo, že by nebolo od veci navariť polievku. Tak som sa pustila aj do toho. Očistila som si zeleninu a pripravila som si hrniec s korením a cibuľkou. Potom som už len nahádzala zeleninu a napustila som trochu vody, aby sa vypustila šťava zo zeleniny. Keď som sa vrátila do obývačky, že dovysávam, niekto tam na mňa čakal. Oči som mala vyvalené, a keď som si uvedomila, že ho nepoznám, srdce sa mi rozbúchalo na plné obrátky. Pri okne na mňa čakal zeleno oký chalan s hnedými vlasmi a ružovými perami. Hneď som vedela, kto je to. Stačilo si spomenúť na tú krásnu tvár zo zámku, ktorý som navštívila len nedávno. Kde sme sa stretli s Thomom a udobrili sa.
Hneď ako som si na to spomenula, sa mi roztriasli kolená a nebola som si istá, či to prežijem.
“Ahoj... Ako vidím ešte žiješ.” Alex sa na mňa lišiacky usmial a poprechádzal sa po byte. Prstom prešiel po komode, na ktorej bol ešte neutretý prach.
“Nemala by si najprv utrieť prach a až potom vysávať?” pozrel na mňa nezaujato.
“Ja... Som trochu mimo..” zamumlala som úplne nesvoja a trochu som sa upokojila.
“Aha... No som tu, aby som informoval otca, že ako to ide.” posadil sa do hojdajúceho kresla a poriadne sa poobzeral po izbe.
“Čo má ísť? Jaj, no neviem presne... Asi im to ide dobre.” trepala som od veci a snažila som sa dať dokopy, aby si nič nevšimol.
“Akoto, že si nie si istá? Stratil som stopu po Jessice. Ako už určite vieš, zabil som jej matku. Bola to taká milá žena, ale mala dosť ťažkostí. Smrť si len zaslúžila a sama ma o to prosila.” zamyslel sa a hovoril o žene, ktorú pred nedávnom zabil a samozrejme Thom a Denis si nevedeli ani predstaviť, že kto im zabil túto ženu. A teraz som sa to dozvedela práve ja. Ja a nie oni.
Cítila som sa trochu povýšenecky, keď som si to uvedomila, ale Alex ma hneď vyrušil.
“No a akoto, že nevieš o tom, čo sa deje?” pozrel na mňa, akoby ma chcel zhypnotizovať, ale ja som našťastie nič necítila.
“Majú veľa práce, a preto s nimi moc nie som.” preglgla som, aby si nič nevšimol.
“Hm... Je všetko v poriadku?” prižmúril oči a ja som si iba zahryzla do pery.
“Samozrejme.” odvrkla som rýchlo.
“No mne sa veľmi nezdá, žeby bolo.” postavil sa a poprechádzal sa ešte raz po izbe a pozeral si obrazy, čo tam máme vyvesené.
“Ale je. Heh, to je blbosť. Všetko ide podľa plánu.” odvetila som, čo najviac presvedčivo. Začínala som si myslieť, že o všetkom vie.
“ Dobre to som rád. Ale vieš, prečo som tu? Aby si ich varovala.” otočil sa na mňa a priblížil sa ku mne. Ja som znovu len preglgla.
“Pred čím?” zamumlala som potichu.
“Že nie sú dosť pozorný, kurva. Samozrejme. Keď som tak rýchlo prišiel na to, koho majú a čo robia?” trochu zvýšil tón, ale potom sa hneď upokojil.
“Dobre. Odovzdám im to...” už som chcela, aby odišiel tak som sa začala tváriť trochu pokojnejšie, aby si naozaj nič nevšimol.
“Ale vieš, že keď niečo pokazia, nedopadne to dobre. Jaj a zabudol som. V meste máte šialeného chlapíka, ktorý si chystá niečo na upírov. Je posadnutý vampirizmom a chce nás všetkých vyhubiť.” začal sa smiať na tom mužovi a ja som iba ostala prekvapená, že o tom vie.
“Čo majú oni s tým?” opýtala som sa nenápadne. Chcela som trochu povyzvedať o tom chlapovi.
“Veď sú upíry a horí im pod riťami. Nech sa o neho postarajú, je to taký blázon, čo si myslí, že o nás všetko vie. Radím ti, dávaj na seba pozor, lebo je fakt šialený.” trochu ma vydesil, ale nerobila som si tým nič, lebo som bola zvyknutá na oveľa silnejších ako je človek.
“Ok, odovzdám im to.” odvrkla som vyrovnane. Konečne sa pohol k dverám, že ide preč. To ma trochu prekvapilo, skôr poriadne ma to prekvapilo, že ide dverami a nie oknom.
“Dobre a ja zase odovzdám, že je všetko v poriadku. A povedz im, že nech toho blázna zabijú dobre? Môj otec nemá čas na takéto hlúposti. Bolo fajn sa s tebou znovu stretnúť. Tak sa maj... “ usmial sa a odkráčal ku výťahu. Pozrela som sa na neho neveriacky.
“Ty skutočne ideš výťahom?” opýtala som sa celá zvedavá a on sa iba začal smiať a neodpovedal mi. Nastúpil do výťahu a s dobrou náladou stisol -prízemie-. Ostala som prekvapená a potom som si spomenula, že Alex nie je úplne upír. Je to niečo ako mix a asi preto nevie rýchlo utekať. Či?
Prestala som na to myslieť a zatvorila som vchodové dvere. Vrátila som sa do kuchyne, lebo som musela pridať vodu do polievky.
Keď som dovysávala, zobrala som si čistiace prostriedky a položila ich na stôl v obývačke, pretože práve niekto zvonil pri dverách. Myslela som, že je to Alex, možno mi niečo zabudol povedať, no keď som otvorila dvere stál tam niekto úplne iný.
“Zdravím...” pozdravil sa muž so šedivejúcimi vlasmi. Myslela som si, že je to len niekto s reklamami, či niečo chcel predať. Ale v tom som si uvedomila, že padám na zem a posledná myšlienka, na ktorú som pomyslela bola, že to nie je nijaký obchodník...

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu