Keď si moje oči zvykli na svetlo všimla som si, že som v nejakej cele určite niekde v pivnici. Všetko bolo špinavé, čierne, smradľavé a behali tam myši. Ako som si ich všimla chcela som vykríknuť, no zadržala som sa, pretože sa až tak myší nebojím. Hlavne, keď som mala viacerých škrečkov a tých som skutočne ľúbila.
No teraz som nemala čas na premýšľanie o škrečkoch, pretože sa ku mne priblížila tmavá postava a zaštrngala s kľúčikmi.
“Sorry za to nepekné privítanie, ale ako som si mohol byť istý, žeby si neutiekla?” ozval sa šmirgľový hlas muža, zrejme tak po 40-iatke.
“Nechcem ti ublížiť. Aspoň nie teraz. Si tu preto, aby sme spravili dohodu.” dopovedal a podišiel ku mne. Nechcela som mu veriť ani jedno slovo, ale pomaly mi začalo dochádzať, že je to len človek a toho som sa fakt nemusela až tak báť.
“Kto ste?” ozvala som sa so svojím vydeseným hláskom.
“Dievča , pekne zaradom. Najprv ťa stadeto vyvediem, dobre? A potom sa porozprávame.” navrhol a ja som nemala inú možnosť len súhlasiť, lebo v tejto diere som nechcela ostať. A určite by ma tu nechal, keby som protirečila a to by som nevydržala.
“Dobre.” odvetila som a muž ma pomaly odviazal. Potom mi pomohol sa postaviť a vyviedol ma z tej diery do akéhosi laboratória.
“Možno si už o mne počula.. Na tu sa posaď.. Nechcem ti nijako ublížiť, samozrejme dokým budeš spolupracovať. Mám pre teba taký návrh, keďže sa dobre poznáš s upírmi a ja sa ich snažím zničiť, pomôžeš mi s niečím. Dobre?” opýtal sa ma a ja som hneď pochopila, že toto je ten muž, o ktorom mi hovoril Alex. Len ma nenapadlo, ako zistil, kde bývam.
Prižmúrila som oči, lebo som sa nechcela púšťať do niečoho, čo ani neviem, čo je.
“Hm, odkiaľ viete, kde bývam?” opýtala som sa od veci, ale naozaj ma to veľmi zaujímalo, keď je to človek. A teraz som si tým bola istá, pretože chce zlikvidovať upírov a ja viem, že je to poriadny šialenec, keď sa o to chce pokúšať.
“Nebolo až také ťažké vystopovať toho upíra, čo bol u teba doma.” zasmial sa. Vtedy mi to došlo. Alex bol u mňa a išiel dokonca aj výťahom a tento darebák ho nasledoval.
“Dokelu ako to, že si vás nikto nevšimol?” vydesene som sa na neho pozrela, pretože prekvapiť upíra bolo skoro nemožné. Iný upír by to dokázal, ale nie človek.
“Ach, upíry sú naozaj slepý a hlúpy.” zasmial sa na mojej reakcii.
“Ako to?”
“Len treba vedieť, aký v skutočnosti sú.” ešte stále sa smial a mne nedochádzalo, čo tým má na mysli.
“Nechápem...”
“Ja viem, že nie. Ani ja som tomu spočiatku nechápal, ale teraz sa tomu venujem a chápem tomu.”
“Aj tak je to hlúposť.”
“Slečna, presne to je hlúposť, že si myslíš, že je to hlúposť.” prižmúrila som oči nad jeho filozofovaním a prekrížil som si ruky na prsiach.
“Vysvetlíte mi, že načo som tu?” odvrkla som.
“Jasné... No ešte nikdy nikomu som to nepovedal a neukázal, ale keď chcem, aby si mi pomohla, mala by si o tom vedieť. Vlastne o tom musíš vedieť.” postavil sa a prešiel k menej osvetlenej časti miestnosti, kde ležal dlhý stôl a na ňom bolo niečo zakryté bielou plachtou. Až mi telom prebehli zimomriavky, keď som to uvidela. Cítila som, že sa tam nachádza niečo brutálne a určite sa toho zľaknem.
“Takže keďže študujem vampirizmus a venujem sa tomu už dosť dlho, tak som prišiel aj na aké také skúsenosti.” podišiel ku stolu a odokryl to, čo sa nachádzalo pod plachtou.
Ihneď som vyskočila na nohy a skoro som sa pogrcala. Na stole ležal upír a bol poriadne rozpáraný. Z každej jazvy mu visela hadička, z ktorej tiekla jeho krv. Pozrela som sa kam tie hadice vedú a nemusela som to ani dlho hľadať. Na stole ležali veľké nádoby, ktoré som si predtým všimla, ale nevenovala im pozornosť.
“Tak?” opýtal sa celý nadšený a ja som myslela, že odpadnem.
“Veď to je upír. Ako si ho sem preboha dostal? Ten keď sa prebudí tak ťa ihneď zabije.” kričala som na neho a on sa len začal smiať.
“Nie, nie. Ten sa už neprebudí. Je mŕtvy.” odvetil úplne v pohode a vôbec mu nevadilo, že vedľa neho leží rozpáraný upír, z ktorého tečie krv.
“Je mi zle! Keby bol mŕtvy, bol by z neho prach alebo čo. Určite by nevyzeral takto!” vrčala som a myslela som, že ma trafí šľak. A navyše mi bolo neskutočne zle, pretože takýto pohľad len tak ľahko človek nevidí.
“Áno to máš pravdu... Hm.. Dobre teda prejdime k veci. Ten tvoj Thom, dobre vieš o kom hovorím, je upír a má brata Denisa.” začal hovoriť a mne stuhla krv v žilách. Srdce sa mi skoro zastavilo a musela som si sadnúť, inak by som odpadla.
Iba som prikývla, ale vôbec som nechcela , aby pokračoval. Bolo pre mňa ťažké zniesť, čo sa vlastne s Thomom deje.
“Tak to je dobre, že si ku mne úprimná. A dúfam, že aj ostaneš. Osviežim ti trochu pamäť. Nesprával sa ten tvoj chalan v posledných dňoch nejako čudne? Hm?” vyvalila som oči a začala som sa potiť. Vôbec mi nedochádzalo, odkiaľ vie o mne tak veľa a ako to, že prepadol upíra a rozpáral ho a ešte ku tomu vie, čo sa s Thomom deje. Začalo ma to trochu zaujímať, keďže vie o nás všetko, zrejme bude vedieť aj to, čo je s ním.
“Kam tým mieriš?” opýtala som sa pridusene.
“Heh vedel som. Neveríš mi? Poviem ti toho ešte viac. Ten tvoj Thom bol v poslednom čase čudný, agresívny, odmeraný, nedával ti vôbec najavo, že ťa miluje... A tak ďalej a tak ďalej. Nemám pravdu?” pozrel sa mi hlboko do očí až som ich musela sklopiť, pretože som mala hlúpy pocit, akoby mi videl až do duše.
Iba som pomaly prikývla, ale potom som sa predsa len opovážila na slovo.
“Ako o tom vieš?!” nahnevane som zodvihla hlavu a prižmúrila som teraz už ja svoje oči.
“No pred pár dňami som vyrobil takú chemikáliu, ktorá keď sa dostane upírovi do krvi, začne sa správať presne tak ako sa ti správal Thom. Až napokon prestane milovať a vráti sa na povrch ten Thom, ktorého sa tak veľmi snaží skryť a potlačiť čo najhlbšie. Ale pred touto chemikáliou ju neskryje.
Dal som ju do Jessicinej krvi, aby sa ponaučili tieto štetky - upíry! A samozrejme som nečakal, že ju chcú premeniť a ani neviem, aké vedľajšie účinky jej to prinieslo. To je teraz jedno.
Thom sa napil jej krvi a postupne sa stal takým, aký je! A len tak ľahko sa to nevráti naspäť. Musel by vysať ďalšieho človeka, samozrejme niekoho, kto má silnú krv a je ku nemu poriadne pripútaný a to v tom prípade si zrejme ty. To znamená len jedno, ak chce prežiť a byť znovu normálny, musí ťa zabiť.” pozrel sa na mňa povýšenecky. Pomaly mi dochádzali jeho slová a tie ma poriadne vydesili až som sa takmer neovládla a začala plakať, alebo kričať, aby ma hneď teraz zabil. Ale ovládla som sa a ostala som celkom pokojná, čo ma prekvapilo a potešilo.
“Aby sa toto nestalo, pomôžem ti, ale na oplátku mi budeš musieť pomôcť aj ty. Viem takmer všetko o upíroch a aby som ti pomohol, to slovo takmer musí nahradiť slovo úplne. Chápeš ma?” ja som len prikývla a začala som si hrýzť spodnú peru. Dostávala som sa do poriadneho šoku, ktorý som nijako neovládala. Rozdýchala som sa tak veľmi, akoby som práve prebehla pár kôl na školskom ihrisku. No teraz som žiaľ nebola na školskom ihrisku a ani neviem, čo by som za to dala, aby ma teraz učiteľka trápila s behom. Vymenila by som toto za to. Ale to som žiaľ nemohla.
“Viem, že sem Thom príde a bude ťa chcieť zachrániť. Teda presnejšie ťa bude chcieť zachrániť jeho brat , lebo on nie je nakazený mojím jedom. No bohužiaľ to bude jeho posledná vec, čo urobí, pretože sa stadeto živý už nedostane.
Si tu , aby si mi pomohla dokončiť, čo som začal s týmto upírom. Rýchlejšie to prejde a musím mu poriadne skontrolovať zložku krvi a všetko s tým, čo ty nepochopíš. Ale budeš sa mi hodiť na nové vedomosti, o ktorých vieš len ty.” usmial sa a podišiel k upírovi. Okamžite som vyskočila na nohy a začala sa ma zmocňovať panika a poriadne som začala byť nervózna.
“To ti ako mám pomáhať zabiť môjho priateľa?!!” zakričala som na neho a poriadne ma celá táto absurdná situácia rozhodila. Pozerala som na neho ako na debila, pretože aj je v skutočnosti, keď si myslí , že mu budem pomáhať so zabitím Thoma.
“Nie len Thoma, ale aj tých ďalších upírov, ktorý existujú. Nechápeš, že ich existencia je pre nás peklo na zemi?” stále si hučal svoje, ale ja som mala aj na toto odpoveď.
“A ľudia si nerobia sami sebe peklo? Upíry vraždia, lebo musia a ľudia prečo potom? Preto lebo sú to namyslené a lenivé tvory!!!! Niekedy sú ľudia horší ako zvieratá a to sa s upírmi naozaj nedá porovnať. Upíry vraždia? Aj ľudia. Upíry klamú? Haha ľudia ešte viac! Upíry kradnú a hypnotizujú nás? Aj ľudia! Tak čo z toho celého? Podľa mňa najprv nauč ľudí ku tomu správnemu a až potom to celé hádž na upírov!” celá zadychčaná som si sadla na stoličku a uvedomila som si, že tomu idiotovi došli slová. Cítila som sa skutočne dobre, že som to takto povedala, nič lepšie by ma asi ani nenapadlo.
“Si si vedomá , že upíry nie sú Božie stvorenia?” opýtal sa ma zrazu a ja som ostala prekvapená. Nikdy som nad tým takto nepremýšľala a potom ma niečo napadlo.
“Hej som si toho vedomá! A ľudia predsa len sú Božie stvorenie a pozri sa na nich akí sú! Akoby ani neprichádzali od Boha, však?!” vyvalil na mňa oči a potom sa mi otočil chrbtom. Bola som celá bez seba, tým ako dobre som ho odpálkovala a dúfala som, že mi už dá pokoj a predsa som ho len trochu presvedčila, že upíry nie sú o nič horší ako upíry.
“Keby ľudia mali takú silu ako upíry, vtedy by sa len začalo zlo na Zemi!” odvrkla som ako čerešničku na torte a on si asi bol vedomý, že mám pravdu.
“Áno máš pravdu a presne preto treba upírov vyhubiť!” zavrčal a otočil sa na mňa s injekčnou striekačkou, v ktorej bola fialová tekutina. Iba som preglgla a uvedomila som si, že on moje slová vôbec nezobral vážne a aj keby aj, aj tak si stojí za svojím.
“Čo to je?” opýtala som sa trochu vydesene.
“Môj výtvor. Toto má v sebe tvoj Thom.” ukázal na chemikáliu a mňa striaslo. “Dobre teda, teraz mi pomôžeš. Dobre?” usmial sa na mňa a obliekol si biely plášť.
Vtedy som si uvedomila, že všetko myslí vážne a ja som nemala inú možnosť len súhlasiť. Vedela som, že sem Thom príde a určite ma zachráni, no bála som sa , pretože som musela pomôcť tomuto bláznovi v tom, ako zabiť upírov. A ja som to skutočne nevedela, no marí sa mi, že mi niekedy Thom niečo povedal, ale zabudla som na to. A teraz som mala urobiť niečo, čo je proti mojej koži.
A potom som vyskočila na nohy a vykríkla som.
“Nie!! Nepomôžem ti! To radšej zomriem ako ti pomáhať!” bol to čisto reflex...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár