Jeho veľké oči ma sledovali s úplnou trpezlivosťou, ktorá sa samozrejme po niekoľko minútovom čakaní strácala.
“Ľudia.” odvetila som napokon s úplným presvedčením. Prižmúril oči a jemu to veľmi ako pravda zrejme nepripadala.
“Hm... Dobre.” odpovedal a ja som myslela, že si robí zo mňa srandu. Ani debil by neuveril mojej odpovedi, ale on jednoducho neodporoval a prijal moju odpoveď. Až príliš som sa začudovala a on si to zrejme všimol.
“Je v tom ešte niečo viac?” opýtal sa a ja som sa hneď začervenala. Prišiel na mňa taký nával tepla, že som skoro lapala po dychu a telo sa mi začalo totálne potiť.
“Nie, nič.” zamumlala som nesvoja a on sa potom usmial. Prikývol a ja som chcela odísť, ale ešte ma zastavil jediným “EE”.
“Čo sa deje?” opýtala som sa a bála som sa jeho ďalších otázok.
“Ešte som chcel s tebou niečo prebrať.” zamrmlal a posadil sa za svoj stôl. Ukázal mi, aby som si aj ja ešte sadla na svoje predošlé miesto. Usúdila som, že bude najsprávnejšie poslúchnuť jeho príkazy a tak som si sadla.
“Thom mi hovoril niečo o tvojom tranze na parkovisku. Spomínaš si?” opýtal sa ma, spojil si prsty a položil si na nich bradu.
“Thom?!” ostala som v šoku z tejto informácie. Iba som vyvalila oči a na nič iné som sa nesústredila. Úplne ma prekvapilo, že Thom vedel o mojom tranze, keď si ma tak úporne nevšímal. Možno mu to len povedal Denis a ja z toho robím nejakú vedu. No prečo by to hovoril Lloydovi?
“Áno, Thom. No pamätáš sa na to?” zopakoval otázku, z ktorej som sa už nemohla vyvliecť a tak som sa musela sústrediť na odpovede na jeho otázky. Na ostatné budem môcť myslieť až potom.
“Pamätám sa na to. Ale neviem to ku ničomu priradiť.” odvetila som, aby mi dal pokoj s tými otázkami.
“Si veľmi rezervovaná...” zamrmlal akoby pre seba, ale smerovalo to samozrejme aj mne.
“Prepáčte.” odvrkla som. Nemala som v pláne sa mu s niečím zdôverovať, veď som ho takmer ani nepoznala. Možno vyzeral priateľsky, ale nemala som ani jediný dôvod , aby som mu hovorila o svojom zážitku na parkovisku, keď ani sama neviem, čo sa so mnou vtedy stalo. Iba toľko si pamätám, že som sa cítila plná energie a plná sebavedomia. V tej chvíli nebolo pre mňa nič nemožné.
Lloyd si všimol moje zamyslenie a hneď sa ma opýtal : “ Čo si myslíš, čo to bolo? A nepovedz , že nevieš.” usmial sa na mňa akoby ma chcel podporiť.
“Ehm... Sama si nie som istá, ale cítila som sa plná energie.” vyklopila som napokon.
“Energia! Bol to presne ten typ energie, na ktorý myslím aj ja?” opýtal sa ma.
“Ech ja si nie som istá... Ani neviem, čo to vlastne bolo.” snažila som sa ho nejako usmerniť, aby si nemyslel, že som nejaká nadprirodzená bytosť.
“Nie, nie! Je to tá energia. Pozri, niektoré miesta na Zemi na nás vplývajú viac ako iné. Iné zase menej. Proste to tak je , pretože niekde sa sústreďuje viac energie. Neviem prečo to tak je, ale jedno viem, že tieto miesta sú väčšinou lesy, hory a podobné. Aj ja som sa stretol prvýkrát s týmto tranzom len pred pár rokmi. Odvtedy som si nedal pokoj a musel som vedieť, čo to bolo.” začala bľabotať rýchlo po anglicky až som mu skoro poriadne nerozumela, ale predsa som zachytila podstatu veci.
Ako som si pomaly dala dokopy, čo mi povedal, uvedomila som si, že ma zrejme nepovažuje z nejakú nadprirodzenú bytosť.
“A čo to vlastne znamená?” opýtala som sa lebo ma to začalo poriadne zaujímať. Ani ja sama som tomu nerozumela a tiež mi to nedalo pokoj.
“Keď sa naučíš prijímať túto energiu ako samozrejmosť a odovzdávať ju iným rastlinám, alebo ľuďom, stanú sa skutočne úžasné veci. Napríklad medzi ľuďmi to môže vyvolať skutočný vzťah, ktorý je založený na skutočných citoch. Predstav si, že tvoj priateľ ti povie nejakú nudnú príhodu, čo sa mu prihodila za celý deň a ty mu pošleš trocha energie a jeho výklad bude vyzerať oveľa, ale oveľa živšie! Vynaloží do toho svoju najlepšiu predstavivosť a city, ktoré aj teba obklopia a budeš to prežívať s ním.” prižmúrila som oči a zamyslela som sa nad tým. Trochu mi to nedávalo zmysel, pretože som to celé ešte nechápala a nikdy pred tým som nič také nevidela.
“A čo to znamená, keď mám takú energiu, alebo viem na ňu reagovať?”
“Máš veľké šťastie. Má ho aj každý iní človek, ale neuvedomuje si to, pretože s tým nikdy nepracoval. No ale keď už to ten človek vie, celý život sa mu zmení.”
“Ako zmení?”
“Samozrejme na dobré. Táto energia spočíva samozrejme zo zhôd okolností. Čomu hovoríme, že och toto bola ale náhoda. V skutočnosti to nebola náhoda, ale tak sa to malo stať kvôli posolstvu, ktoré sme vďaka tejto náhode mali dostať.”
“Takže , keď sa neviem zbaviť niekoho, koho skutočne už nechcem mať vo svojom živote a nezmizne, je to kvôli posolstvu?”
“Ten človek s tebou ešte neskončil. Musí ti odovzdať posolstvo, ktoré ty nevidíš a nechceš prijať, lebo si rezervovaná. Presne to robíš aj so mnou teraz tu. Snažíš sa mať túto konverzáciu za sebou, ale to, že si tu nie je náhoda! Daj si dokopy prečo si sa sem dostala. Ako si sa sem dostala!” dal mi trochu času, aby som porozmýšľala a vtedy ma to napadlo. Keby Thom a Denis neurobili chybu kedysi dávno, nikdy by sa so mnou nespoznali. Keby nešli teraz za Temným Pánom, ktorý im nariadil, aby sme prišli, nikdy by som sa sem nedostala a nikdy by som nepočula posolstvo, ktoré mi bolo predurčené. Začala som tomu ako tak rozumieť, ale stále som nechápal tú vec s energiu. Chcela som ešte viac faktov.
“Už chápem, že tu nie som náhodne. Tieto veci som všetky už počula. Aj o správnom myslení a podobne. Ale nechápem tej energii.”
“Pozri všetko okolo nás sa skladá z energie, ktorá vibruje. Určite si počula a aj keď nie tak si to zažila, že si pritiahneš len to, na čo sa sústredíš. A táto energia je vysielaná do vesmíru, aby nám pritiahla inú vyššiu energiu, ktorá nám dodá pocit blaženosti a sebavedomie, ktoré si mala tú česť už aj sama cítiť. Táto energia nám potom pritiahne všetko to, čo chceme.”
“Áno počula som o zákone príťažlivosti z jednej knihy. Hm ale toto som si nemyslela, že tá vyššia energia pracuje takto.”
“A presne to je tá energia, ktorú sa my musíme naučiť ovládať. Existuje také cvičenie na zvýšení hladiny tejto energie.”
“Zaujímavé. A môžem sa to naučiť aj ja?”
“Jasné. Len musíš nájsť to správne miesto, ktoré ti dodáva viac energie ako ostatné miesta. Prečo myslíš, že mám tak nádhernú záhradu? A prečo som v lese?”
“Aby ste mohol prijímať , čo najviac energie.”
“Presne. Po raňajkách ti ukážem niektoré miesta, ktoré majú vyššiu hladinu tejto energie.”
“Ale táto energia sa nedostáva ku nám až tou prvotnou energiou, ktorá sa začína v našej hlave?”
“Áno , to áno, ale je na to aj iná metóda. Stačí trochu porozumieť mojim pokynom a riadiť sa nimi.”
“Dobre. Hm a čo s mojou rezervovanosťou?”
“To je jednoduché. Uvediem jeden príklad to je samozrejme tiež ďalšia vec, ktorú si poriadne zapamätaj. Si v jednej miestnosti s niekým a počas nejakého času sa vám párkrát stretnú pohľady. Je to úplná náhoda, ale už som povedal, že náhody nie sú. Všetko sa deje preto, aby sme sa dostali k určitej situácii. No stretne sa ti pohľad s niekým viackrát a to je znamenie, že sa s ním musíš porozprávať, pretože má pre teba nejaké dôležité posolstvo! A tvoja rezervovanosť, musíš ju prekonať. Normálne by si zrejme prehliadla tieto signály a len strach by ťa nepustil sa s tým dotyčným porozprávať, ale to je chyba. Choď za ním a jednoducho sa s ním daj do reči. A potom daj pozor na svoju rezervovanosť, ktorá ti môže brániť zase pri odovzdávaní posolstva.”
“To sa ako mám s každým koho stretnem na ulici porozprávať?”
“Nie. To je jasné, že keď sa prejdeš po ulici a stretne sa ti pohľad s niekým, aj to môže niečo znamenať, ale hlavne sa sústreď na niekoho kto je s tebou v jednej miestnosti. Čiže nejde nikam preč.”
“Aha... Zaujalo ma to.”
“Ja viem. Zaujme to každého. Ale nezabúdaj tvoja rezervovanosť musí byť potlačená! Pretože presne ona ti bráni v prijatí alebo odovzdaní posolstva!”
“Jasné to som pochopila. A chcem sa ešte opýtať, keď niekomu posielame energiu, môžeme ju od niekoho aj zobrať?”
“Áno, ale to sa neodporúča. Preto je tu vždy zdroj z ktorého čerpať. Veľký vesmír, ktorý je celý zložený z energie a potom sú tu samozrejme lesy, hory, moria a iné krásne miesta.”
“Čo sa stane ak od niekoho čerpáme energiu?”
“Môže sa stať dve veci. Prvá, že sa pohádate a druhá môže nastať medzi zamilovaným párom. Rozoberiem najprv tú prvú. Keď si stojíš za svojím a nikdy neuľavíš, ide o takzvaný boj o energiu. Ani ten druhý nechce prísť o svoju a preto si drží svoj názor. Ale stane sa aj to, že po takejto hádke môžeme vzísť buď ako výherca alebo ako porazený. Keď sme porazený cítime sa byť slabí a unavení a to preto, že nám vysali energiu. S ľuďmi sa treba rozprávať tak, aby nebol dôvod na boj o energiu. Druhý prípad je medzi zamilovanými. Na začiatku každého vzťahu je to krásne, ale pomaly to upadá. Vaša energia na začiatku splynie a čerpáte ju jeden z druhého. Ale potom prídu konflikty a veľmi často rozchody, ktoré sú bolestivé. Preto treba vždy vedieť, že máme aj iný zdroj energie ako energiu toho druhého. Zaplňme si náš kruh energiu z vesmíru a nie energiu toho druhého. Pretože tá sa po čase vyčerpá.” porozmýšľala som nad tým, ale nenapadlo ma nič, čo by som mohla vo svojom prípade vydedukovať. S Thomom sme sa nezvykli hádať, ale jeho posledné správanie sa nedalo prirovnať s ničím podobnými.
“Takže čo sa stane, keď sa človek zmení z jedného dňa na druhý? Až tak, že ho nepoznávate a zhnusí sa vám?”
Chvíľu mlčal a rozmýšľal nad odpoveďou. Asi ani jemu nedávalo zmysel, žeby sa niečo také stalo a ja som oľutovala, že som dala takú otázku.
“Nemyslím si, že by taký človek bol. Nikto sa nedokáže zmeniť z jedného dňa na druhý na niekoho úplne iného. Dá sa to postupne, pretože to stojí námahu. Ale ľudia sa menia väčšinou na dobré a nie na zlé. A my ľudia sme príliš tvrdohlavné bytosti, takže si nemyslím, žeby sme sa menili kvôli niekomum na kom nám až tak nezáleží.”
“Ale, čo ak vám na niekom až príliš záleží?”
“Potom sa určite môžete zmeniť, ale to väčšinou, keď sme na pokraji straty toho, na kom nám naozaj záleží. Potom by sme urobili všetko, len aby s nami ostal.”
“To je pravda... Ďakujem za odpovede a za rady. A samozrejme za posolstvo.” zamumlala som. Začínala som pociťovať únavu, pretože bola ešte len noc a ja som sa poriadne nevyspala predchádzajúce noci kvôli ceste.
“To je správna odpoveď. Aj nabudúce. Ráno ťa teda preveziem po svojich záhradách, ktoré si ešte zďaleka nevidela.” žmurkol na mňa a ukázal mi na dvere, že môžem odísť. Postavila som sa na odchod a zaželala mu dobrú noc. On mi tiež zaželal dobrú noc a už som sa len šuchotala do svojej izby, aby som sa mohla vyspať.
Ihneď som zaspala...
Niekto skočil do môjho okna a zaklopal na neho. Rýchlo som sa strhla zo spánku a pozrela sa tým smerom. Bol to Denis. Mala som sto chutí mu poriadne vynadať, aby ma nechal spať a samozrejme aj za to, že vzbudili podozrenie u Lloyda s ich útekom. Otvorila som okno a neuhla som, pretože som ho nechcela pustiť do svojej izby.
“Pokúšam sa spať!” zavrčala som potichu, pretože som si už nebola istá, či ma náhodou Lloyd nepočuje.
“Ja viem, ale prišiel som sa pozrieť , či si v pohode. Som dosť čulý keďže som sa napil upírej krvi.” pozrel na mňa až sa mu zaleskli oči .
“Som v pohode ako vidíš a teraz ma láskavo nechaj spať.”
“Ale ja som sem neprišiel, aby som ťa nechal spať.” v sekunde sa mi objavil za chrbtom až som sa vyľakala. Nečakala som, že sa dostane do izby, keď som stála v jeho ceste.
Bola som taká unavená, že som skoro ani nevnímala, no predsa som zacítila ako sa dotkol mojej ruky a otočil si ma tvárou ku sebe. Jemne ma pohladil po vlasoch a potom pobozkal...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fallangel
16. 12.decembra 2010 19:17
jééj kedy bude ďalšia?
Napíš svoj komentár