Ráno som sa prebudila celkom v pohode. Nezdalo sa mi, že som nejako smutná alebo až príliš šťastná, skôr tak neutrálne a to mi vyhovovalo.
Rýchlo som sa obliekla a išla do kúpeľne, kde som si spravila rannú hygienu. Za 15 minút som bola hotová a šla som do jedálne, kde na mňa už všetci čakali pri stole.
“Dobré ráno...” pozdravila som sa počas toho, ako som si dala. Ihneď sa mi všetci odzdravili.
“Ak vám to nebude vadiť, dnes by sme chceli skočiť do mesta si niečo povybavovať.” pousmial sa Denis na Lloyda.
“Jasné, prečo nie?” odpovedal Lloyd a aj on sa usmial.
Po raňajkách som si sadla do veľkej obývačky s krbom a pozerala som sa ako v ňom praská oheň. Tu v Dánsku bolo dosť chladno aj v lete , a preto tu horel krb teoreticky celý deň. Lloyd si niečo vybavoval vo svojej kancelárii a ja som sa nemohla dočkať kedy ma zoberie do záhrady.
“Vydržíš tu dnes bez nás?” opýtal sa ma Denis , keď sa v jednej sekunde objavil za mojím chrbtom. Až ma myklo, keď sa ozval.
“Hej jasné...” zamumlala som a ďalej som ho ignorovala. Snažila som sa mu nepozrieť do očí, pretože som mala znovu o ňom sen. Dosť ma to rozčuľovalo, ale prestala som si o to robiť starosti. Bol to výsledok toho, že s ním trávim viac a viac času a možno po ňom túžim, len dúfam, že je to len výmysel.
“Dobre. Tak ja idem maj sa a daj na seba pozor. Keby si bola v nebezpečenstve, utekaj do mojej izby. Je tam také menšie zabezpečenie proti upírom.” vyplazil jazyk a odkráčal preč. Iba som prekrútila očami a ďalej som sledovala oheň ako lenivo horí v krbe.
Bolo zaujímavé, že pokiaľ sa o neho javil záujem a bol uväznení len v jednom malom priestore, pôsobil úplne neškodne a lenivo. Ale keby sa dostal von z toho priestoru a to možno kvôli nepozornosti, ktorá mu chýba, už by nepôsobil tak neškodne a lenivo. Nabral by na svojej sile a pohltil by ihneď celý dom, keďže bol prakticky celý z dreva.
Z myšlienok ma vyrušil príchod Lloyda. Ihneď som sa na neho pozrela a usmiala sa.
“Tak môžeme ísť?” opýtal sa ma a ja som prikývla. Hneď som vyskočila na nohy a nasledovala som ho.
Vyšli sme na dvor pred domom a zabočili sme na západ, kade viedla úzka cestička posypaná štrkom. Viedla do menšieho lesíka- vlastne to boli skôr len stromy, ktoré vytvárali efekt lesíka.
Po pár metroch sme sa dostali za lesík, ktorá zrejme oddeľoval dom so záhradou. Ihneď som si všimla jemné kopčeky s posekanou trávou a kvetinami. Niektoré miesta boli vyznačené kameňmi, ktoré boli naukladané dookola a v strede bolo miesto. Všade boli stromy. Táto záhrada vo mne vyvolávala pocit pokoja a šťastia. Keď som si prezerala stromy a dýchala som čerstvý vzduch , cítila som sa ako v raji. Bol to neskutočne krásny pohľad a každý malý kúsok tejto záhrady bol neskutočne symetrický. Bolo vidieť, že sa o to tu poriadne stará.
“Dobre, teraz sa poobzeraj. Vidíš tie miesta vykladané kameňmi? Na týchto miestach sa sústreďuje najviac energie. Musíš si len správne vybrať, ktoré miesto je pre teba energetickejšie ako to druhé. Nezabudni, že môžeš ísť aj medzi stromy viac do lesa.” skonštatoval a ja som sa začala obzerať. Až vtedy som si uvedomila, že ani neviem ako by som mala hľadať to správne miesto.
“Ako to mám robiť?”
“Len sa sústreď na prírodu a tú krásu. Potom si obzeraj miesta. Môžeš si aj zatvoriť oči, keď je ti tak ľahšie vycítiť tú energiu.” odvetil a prešiel popri mne na jedno miesto, kde si hneď sadol.
Chvíľu som ho pozerala ako medituje a potom som sa aj ja začala sústrediť. Poriadne som sa nadýchla a zatvorila oči. Myslela som na energiu, ktorá ma obklopuje a vtedy som ju ihneď pocítila. Otvorila som oči a začala som si obzerať stromy. Vplývali na mňa tak krásne, že som až zabudla na všetky svoje nedostatky a problémy. Pocítila som úplný pokoj a vyrovnanosť.
Obzerala som sa po miestach, kde boli do kruhu vykladané kamene a vtom som našla to svoje miesto. Úplne čisto a jasne som si ho všimla. Bolo to také samozrejmé ako zvieracia matka sa ihneď dokáže starať o svoje mláďa.
Poponáhľala som sa na miesto a sadla som si do stredu kruhu. Zatvorila som oči a nahlas som vdychovala ten čerstvý vzduch. Potom som otvorila oči a obzerala som si strom, ktorý bol v mojom zornom poli. Videla som ho ako jedinečnosť prírody a každý jeho jeden lístok ma akoby posilňoval...
DENIS
Prehľadali sme celý les, ale nenašli sme ani jediného upíra. Bol som už dosť nervózny, pretože sme nemali kam ísť.
“Tento posratý les mal byť plný pijavíc!” zahučal som z nervov a pozrel som sa na pokojného Thoma. Úplne ma to fascinovalo, že ako vedel byť aj v takejto situácii pokojný. A práve teraz som riešil dilemu, že prečo sa správa ku Veronike ako chuj! Ona si to ani nezaslúžila a on nemal ani jediný dôvod, aby sa začal takto správať. Bolo jasné, že chemikália, ktorú mal mať v sebe by mala pomaly vychádzať z jeho tela, ale nič sa nedialo. Bol stále odmeraný a ignoroval všetko okolo seba.
“Ideme do mesta. Je tam starý bar, kde by ich malo byť veľa.” oznámil mi Thom, keď sme vyšli z lesa a rozbehli sa smerom na mesto. Chcel som mať túto úlohu už za sebou a dostať sa za Veronikou, pretože to bola moja prvá priorita. Chcel som mať konečne všetko pod kontrolou, aby sa konečne do mňa zaľúbila. Robil som preto všetko, ale keď som sa musel venovať svojím debilným záležitostiam, musel som trochu poľaviť.
Za necelú minútu sme boli v meste, kde sme sa skryli do jednej menej používanej uličky.
“Pôjdeme na sever na koniec mesta. Tam by mal byť ten bar.” hovoril Thom.
“Skade do vieš, do riti?!”
“Viem.” zamumlal a otočil sa mi chrbtom. Rozbehol sa smerom na sever a ja som nemal inú možnosť len ísť za ním. Začínalo mi byť celkom čudné, že vie takéto veci a má predo mnou tajnosti. Dokonca aj ja som mal prehľad o jeho celom živote a vedel som vypátrať všetko. Vždy som bol silnejší a mal predo mnou rešpekt, ale teraz sa mi zdal až príliš tajomný a nedosiahnuteľný.
Zastavili sme až pred barom. Pozrel sa na mňa a prikývol. Hneď som pochopil, že myslí tým, aby sme vošli do baru.
Bar bol tmavý, dokonca aj keď bol deň a celú miestnosť lemoval hustý dym. Sadli sme si k baru, kde nás čašník hneď obslúžil s whisky.
“Ste tu noví?” opýtal sa nás dotieravý barman.
“Drž hubu!” zavrčal som na neho a vypil som svoj podiel na ex. Thom tam len sedel a pozeral sa niekde na neurčité miesto. Zrejme premýšľal ako skoncovať s upírmi, alebo sa snažil spočítať koľkí upíry tu sú.
Zahliadol som za barmanom pušku, celkom slušnú na tento pajzel a skutočne som sa začudoval, že načo je takémuto barmanovi puška.
Thom si ju zrejme tiež všimol, pretože keď som sa na neho znovu pozrel, pozeral sa tým smerom.
V sekunde bol pri puške a v druhej sekunde sedel na svojom mieste. Jasne som ho videl, no nikto z ľudí si to zrejme nevšimlo, až na pár jedincov, ktorý neboli ľudia. Thom stiahol whisky na ex a vzápätí začal strieľať okolo seba. Musel som sa uhnúť guľke, ktorá smerovala na mňa.
Všimol som si, že guľky boli z dreva presne na upírov. Barman sa hneď skryl za pult a ja som si objednal druhý pohár s whisky. S trasúcou rukou mi rýchlo šupol celý pohár, aby som si nalial sám.
“Á to je ako na účet podniku? Aké milé.” povedal som a ihneď som začal piť.
Za pár sekúnd som vychľastal celú fľašu a Thom prestal strieľať. Boli zasiahnutý všetci upíry, ktorý sa ihneď premenili na prach. Dokonca som si všimol, že aj pár ľudí to schytalo.
“Ty si kokot. Mal si poriadne mieriť.” začal sa mi pliesť jazyk od whisky. Už aj sme sa poberali preč z baru, pretože tu sme skončili, no pozrel som sa ešte na barmana, ktorý sa práve vynoril spod pultu.
“Počkaj... Ešte jedna dôležitá vec.” zamumlal som a podišiel som ku nemu. Začal som ho hypnotizovať a vymazávať mozog, že nás nikdy nevidel. Že tu bol nejaký chlapík, ktorý všetkých postrieľal.
Vtedy ma napadlo, že ľudia, ktorý tam boli, ale utiekli, nás tiež videli.
“Do piče! Mal si zabiť každého!” zapišťal som ožrato na Thoma. Hlava sa mi už poriadne točila a bolo to vidieť aj na mojej chôdzi. Keď som bol ožratý som mal sto chutí niekoho zabiť.
“Ty si kokot.” odvetil znudene Thom a sadol si za pult. Pozrel som na neho, či si zo mňa strieľa, ale zrejme nie. Vypýtal si ešte jeden pohár whisky a hneď ho aj stiahol na ex.
“Ty si nedáš?” opýtal sa ma, ale ja som mal chuť na niečo úplne iné. Pozrel som vražedne na barmana a v sekunde som bol pri jeho hrdle. Vytasil som tesáky a zahryzol som sa do jeho hrdla. Krv začala striekať v okolí pár metrov a celého ma totálne zašpinila.
“Do riti! To tá whisky!” odkašľal som si lebo mi trochu zabehla krv. Barmanova krv bola úplne lahodná, čo sa mi veľmi páčilo.
“Nemal si ho zabiť.” zamumlal Thom.
“A prečo nie? Bol som smädný a náhodou! Budem o robiť častejšie.” zasmial som sa na jeho zvyku nepiť ľudskú krv. Dosť ma bavili jeho debilné spôsoby a dokonca som sa aj ja pokúsil robiť to čo on, ale vydržal som len týždeň. Potom som zabil hneď princeznú Dianu, ktorá práve sedela v aute s nejakými idiotmi. Robil som sa, že som ranený a potrebujem pomoc a oni mi hneď zastavili. Zabil som ju a potom ešte jej kamoša a ostatným som vymyl mozog. Všetko som urobil tak, aby to vyzeralo ako autonehoda a ľudia tomu naozaj veria až dodnes. Je to úplne smiešne, keď si predstavím, že akí sú naivní.
Prestal som myslieť na Dianu a pobral som sa za Thomom, ktorý zatiaľ prešiel ku dverám.
Keďže som sa ožral a navyše som bol celý od krvi, sme si to hneď namierili do Lloydovho domu.
Lloyd ku nám hneď pribehol a ostal celý nemý z pohľadu na mňa. Chcel som mu poriadnu vylepiť, že prečo je taký kokot, ale udržal som sa na uzde.
“Čo sa mu stalo?” ozval sa.
“Boli sme v jednom bare, keď sa tam strhla bitka a potom sa tam aj strieľalo. Denis sa na mol ožral a nevedel sa nijako brániť. Našťastie sme neschytali ani jednu guľku no jeden človek, ktorý to schytal si takto poznačil Denisove oblečenie.” hovoril Thom a pritom vyzeral úplne presvedčivo. Iba som sa začal smiať na jeho klamstve, ktoré bolo sčasti pravdivé.
“Zober ho do izby nech sa prezlečie a vyspí.” hovoril Lloyd, ale ja som už nemal chuť ho počúvať. A hlavne nemal som chuť robiť to, čo chcel on aby som robil!
“Kde je Veronika?!” opýtal som sa celý natešený, že ju konečne uvidím.
“Je v záhrade, ale nedovolím, aby ste za ňou v tomto stave šiel!” vyhŕkol Lloyd a mňa sa zmocnil hnev.
“Nebudete mi hovoriť, čo mám robiť!!” zareval som na neho a už aj by som ho napadol, ale Thom ma zadržal, takže si Lloyd nemal čas všimnúť moje nadprirodzené správanie.
“Nebojte sa, postarám sa oňho.” zamrmlal Thom a potiahol ma preč.
“Sorry Lloyd!” zakričal som, aby som trochu uvoľnil situáciu, aj keď som vedel, že som sa správal ako debil. “Zachránil si ma brathmmm.” pošepkal som Thomovi do ucha a začal som sa smiať.
On nič nepovedal, čo ma trochu naštvalo, ale kašľal som na to.
Thom mi pomohol sa prezliecť a potom ma uložil do postele.
“Ani nie si taký neľudský na akého sa hráš...” zašepkal som. On akoby na mňa vyvalil oči, akoby som prišiel na niečo, čo sa snažil skrývať. No hneď som na to zabudol, pretože som zaspal...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tooniickaaa
17. 12.decembra 2010 14:59
toto " Zachránil si ma brathmmm." zabíja si to dobre napísala... a konečne nie je taký hnusný zase si ho začínam obľubovať
Napíš svoj komentár