Mala som pocit akoby mi vrelo v hlave. Nachvíľu som náhodou zaspala, no tento spánok mi nedal nič dobré a dokonca som sa zobudila v strede noci, čo som nenávidela. Rýchlo som zašla na záchod a potom naspäť do postele v nádeji, že sa mi podarí znovu zaspať. No nezaspala som, pretože ma premohli myšlienky, ktoré som tak nenávidela a chcela utlačiť v hlave niekde hlboko.
Pozrela som sa na hodinky, keď ma ako tak myšlienky pustili. Bolo pól tretej v noci a už sa mi naozaj nechcelo spať. Rozhodla som sa prejsť sa po byte a pozrieť niečo v telke, aby som na chvíľu myslela na niečo iné. Lenže ani to mi dlho netrvalo. Otvorila som balkón a vysadla som si na bambusové sedadlo a pozerala som sa na hviezdy nad sebou, na ktoré som dovidela. A vtom niekto vyskočil vedľa mňa na balkón a ja som skoro vykríkla od strachu, no udržala som sa, aby sa nezobudila moja mama. Poriadne som zaškúlila na toho, kto je so mnou na balkóne lebo bolo viac než jasné, že je to upír. Aj slepý by to vedel.
Dúfala som, že spoznám v tej osobe Denisa, ale nie, bol to niekto iný. Niekto koho som ešte nikdy nevidela a nepoznala. To znamenalo len jedno, ide po mne a teraz sa nemám ani kde skryť a ani neviem, čo mám robiť. V tom strachu som sa rýchlo postavila a v tom sa ozval on.
“Ale no tak. Neboj sa. Teraz ťa nezabijem. Najprv si ťa zoberiem niekam a poriadne potrápim.” zachichotal sa a ja som iba prehltla guču v hrdle. Toto nebolo dobré znamenie a už vôbec nikto ma nepríde zachrániť. Strach mnou otriasol po celom tele a panika mi zatienila oči.
“Nie, prosím...” zastonala som, no bolo neskoro, nikdy by mi nevyhovel nejaký upír, čo ide po mne. Ale nechápala som, prečo ide po mne, keď už konečne chcem zabudnúť na upírov. Na neho.
“Nepros ma lebo ti nevyhoviem a sama to vieš.” zasmial sa a vtom som cítila ako rýchlo utekáme niekde, ani neviem kde. A už táto situácia sa mi zopakovala, len v inej dobe s iným upírom.
“Prečo?” stonala som a spustili sa mi aj slzy. Zistila som to len tak, že som cítila niečo horúce na lícach. A potom som pocítila, že mi zotrel slzy z líca, ale ihneď som si otočila od neho hlavu.
Keď som sa konečne vedela normálne nadýchnuť a normálne žiť, upíry sa vrátili a staré rany spolu s nimi. Dva mesiace mi celkom stačili na to, aby som nemyslela na neho a na upírov, aby som žila konečne ľudský život, no ten sa zmenil znovu naspäť na ten istý neuveriteľný.
Sedela som v tmavej miestnosti a premýšľala som, či mi je predurčené, aby som sa viac nevrátila medzi ľudí. Aj keď som sa o to snažila, všetko vyšlo na zmar. Tak som sa zrejme musela zmieriť s tým, že keď som sa raz dozvedela o upíroch , navždy ma budú prenasledovať.
Schúlila som sa do klbka na tvrdej posteli a snažila som sa zachytiť aspoň nejaký zvuk, niečo čo by mi pomohlo zistiť, kde som. No nič, nepočula som ani rozhovory ľudí, či upírov, ani autá alebo niečo, čím by som aspoň približne vedela, kde sa nachádzam. Zrejme som niekde, kde nie je ani živá duša niekde, kde nie je nikto len ja a ten upír.
Z mojich myšlienok ma vyrušilo otvorenie dverí v mojej izbe, čo ma ihneď zalarmovalo a postavilo na nohy.
“Poď so mnou.” v sekunde bol vedľa mňa a ťahal ma za ruku, aby som ani náhodou nemohla protestovať. Ten kúsoček svetla, ktorý padal do mojej izby, ma oslepol a chvíľu som musela žmurkať, aby som si zvykla. No potom som skoro oslepla od svetla na chodbe, zrejme to bolo umelé svetlo, pretože som na chodbe nevidela ani jedno jediné okno. V panike som sa otáčala, aby som si všimla, kde som. Ani to mi veľmi nepomohlo.
Začala som si už myslieť, že sme niekde pod zemou, kde ma nikto nikdy nenájde. A kto by ma aj hľadal? Denis je preč a ani nevie, že sa so mnou niečo deje a on... On si niekde užíva s Adisson.
Strhla som sa v bolesti nad tou myšlienkou a tento nový upír sa na mňa ihneď otočil.
“Čo ti je?” okamžite zastavil aj som skoro padla na zem. Našťastie ma držal za ruku a aspoň trochu mi to pomohlo pri udržaní rovnováhy.
“Nič... Kde som?! A kto si?!!!” zasyčala som, chcela som aby to znelo aspoň trochu nahnevane, ale nepodarilo sa to veľmi. Znelo to skôr ako prosba a to ma vyviedlo z miery.
“Niekde ďaleko. Neboj sa nechceme ti ublížiť, keď nebudeš robiť hlúposti a samozrejme budeš spolupracovať.” potiahol ma za ruku, aby som sa konečne pohla ďalej, ale ja som nechcela nikam ísť a ešte ku tomu mi doplo, že je ich viac.
“Ja s upírmi nespolupracujem!!” vyštekla som konečne nahnevane a snažila som sa vytrhnúť si svoju ruku z tej jeho. Lenže sa mi to nepodarilo, ako inak.
“Ale ja by som vedel o dňoch kedy si s nimi spolupracovala.” zasmial sa na mojej nešikovnosti a zrejme na svojej presile. Ale ťahal ma ďalej a ja som nemohla naliehať a keďže ich bolo viac nemohla som ani povedať nie na tú ich debilnú spoluprácu.
“To už bolo dávno...” odvetila som potichu, no vedela som, že ma bude počuť.
“No tak si to znovu vyskúšaš... A už ticho.” trhol mojou rukou a mňa to poriadne zabolelo. Pocítila som menší tlak v ľavej ruke, ale našťastie som s ňou nič nemala. Nahlas som zasyčala od bolesti, ale on si ma ani nevšímal.
Na konci chodby boli malé dvere z dreva, ktoré s vŕzganím otvoril. Čakala som, že tam bude nejaká miestnosť v podzemí, ale nie. Za dverami boli schody, ktoré viedli hore. Vydýchal som si, keď som si uvedomila, že ideme hore.
Vyšli sme až na vrchol, kde sa končili schody, ktoré oddeľovala otvorená stena do veľkej miestnosti. Vyzeralo to ako sála, tanečná sála z 18.storočia. Pustil mi ruku a pomalým krokom prešiel ku veľkému a zlatému stolu, kde bola kniha. Až teraz som si všimla, aký je krásny a nevinný. No ako sa hovorí výzor klame a on nebol až taký nevinný ako sa zdal byť. Bol oblečený do štýlového oblečenia, vôbec sa nehodilo do tejto sály. Poriadne som si obzrela miestnosť, aby som vedela určiť, kde sme a dlho som to nemusela určovať. Boli sme v pravdepodobne v nejakom zámku. Boli tu aj vysokánske okná a velikánske obrazy žien a mužov.
“Poď prejdeme po schodoch hore na poschodie.” ozval sa a ukázal mi cestu, ktorá viedla cez velikánske otvorené dvere do sály so schodmi. Ako som kráčala smerom na schody všimla som si, že sú tu aj sluhovia. A tí vyzerali dosť ľudsky, čo ma trochu prekvapilo, no netrápila som sa tým dlho. Konečne sme sa dostali na poschodie a išli sme smerom, kde boli znovu veľké dvere s krásnymi ornamentmi. Otvoril ich a mne sa naskytol pohľad na krásnu sálu s veľkým oknom a sklenenými dverami, ktoré viedli von na ešte krajší balkón. Iba som vyvaľovala oči nad tou krásou a ako som sa obzerala všimla som si sedieť muža v starodávnom oblečení a účesom za veľkým stolom. Práve si sŕkal z pohára a nemusela som ani hádať, čo tam je. Už z tej diaľky bila tá červená farba do očí a mne prišlo okamžite zle.
“Drahý otče. Tu je to dievča.” ozval sa chalan, čo ma uniesol a až teraz som sa mu pozrela do tváre, no nie nadlho, lebo sa mi prihovoril jeho otec. No aj za tú malú chvíľu som si všimla, aké má krásne zelené oči a hnedé vlasy, ktoré sa mi tak páčili. Jeho pery boli plné a ružové, no viac som si nestihla všimnúť.
“Vitaj u nás. Usídlili sme sa na tomto hrade ako vidíš...” začal, no ja som mu okamžite skočila do reči.
“Kde som?!! A kto ste?!” zvýšila som hlas na neho a nedávala som pozor na to, či je to nezdvorilé. A dokonca som ani nevedela ako sa mám správať ku storočnému mužovi z 18.storočia.
“No tak pekne po poriadku. Všetko ti vysvetlím, dobre? Prosím posaď sa do toho kresla.” ukázal na zlatom vyšívané sedadlo oproti menšom stolíku so šálkami a ďalším kreslom.
Pomaly som sa tam dotrepala a roztrasená som si sadla na sedadlo. V sekunde sedel predo mnou a to ma trochu vyviedlo z miery. Takže je skúsený a dosť silný, to znamená len jedno, nemám absolútnu šancu na útek, či podobné veci a dokonca som ani o protestovaní ďalej neuvažovala. A ani som nevedela koľko takých starých upírov tu je.
“Viem, že sa poznáš s Thomom a Denisom, dvaja dávny bratia rivali.” iba som prikývla lebo sa mi nechcelo odpovedať a pri jeho mene som sa trochu strhla. “Takže, ide o to, že máme spolu nevyriešené účty. Dlžia mi niečo a preto sa snažia jeden druhého zabiť, aby mi nemuseli splniť moje želanie. Čo by bolo oveľa horšie. Lenže ja sa ich tak ľahko nevzdám. Rozpútam vojnu, aj keby mi už dávno zaplatili. Keďže si s nimi dosť dlho a vieš, akí sú, pomôžeš nám. Pekne im zaútočíme na slabinu.” nachvíľu sa odmlčal, aby mi dal priestor na premyslenie toho, čo mi práve povedal. Ostala som iba nemo sedieť, lebo o tejto veci som nikdy nič nevedela, aj keď som ešte nevedela presne o čo ide.
“Aký dlh? Alebo o čom hovoríte?” rozhodla som sa byť zdvorilejšia, pretože aj on bol veľmi milý na mňa a zrejme mi zatiaľ nehrozilo nič.
“Bolo to tajné. Mali sme spolu v roku 1865 uzatvorenú zmluvu. Už vtedy som bol upír a veľmi silný a oni to dobre vedeli. Pracoval som v tajnej organizácii, ktorá mala ochrániť svet pred zlými alebo škodnými upírmi, jednoducho povedané likvidoval som ich. A oni dvaja sa mi zdali ako veľmi dobrí pre túto prácu. Aj tak som už potreboval zohnať ďalších na sledovanie, lebo som mal už málo ľudí. Rozhodol som sa, že ich premením na upírov a budú mi vo všetkom pomáhať. No ja som nikdy nevedel, že už dlho sa na seba hnevajú kvôli nejakej žene. No to bolo vtedy vedľajšie. Povedal som im, čo som s nimi plánoval a uzavreli sme dohodu. Súhlasili a hneď potom som ich zaviedol na miesto “činu”. “ odmlčal sa a vrátil sa naspäť do 21.storočia. Počkal, či nechcem niečo dodať, tak som sa ozvala.
“To som nikdy nevedela...” zamumlala som a on iba prikývol. Potom pokračoval.
“Áno o tom nesmie vedieť nikto. Dokonca ani teraz som ti to nemal povedať, ale poznáš tajomstvo o upíroch tak by si mala vedieť všetko. Takže niekoľko rokov ba myslím, že to bolo aj dobrých 80 rokov, so mnou vydržali pracovať a spĺňať všetko, čo som im nariadil. Jedného dňa za mnou prišiel Denis do kancelárie a povedal mi, že sa zamiloval. Nechcel som tomu veriť, lebo jeho sľub spočíval aj v tom, že ma nikdy nezradí a ani sa nezaľúbi, samozrejme. Povedal mi na to, že s tým ani on sám neplánoval. A ja ti poviem vtedy to bol naozaj dobrý chlapec. Bol milý a vôbec nie taký akého ho ty poznáš. Samozrejme som bol nahnevaný na neho, ale rozhodol som sa, že ho pustím, aby odišiel. Myslel som, že sme s Thomom dosť silní na to, aby sme tú prácu zvládli aj bez Denisa. Mal som veľa špehov a agentov , ak sa to dá tak nazvať. A Thom bol naozaj najlepší. Dokonca sa nám tých 5 rokov darilo, no potom prišiel Denis naspäť a oznamoval mi, že sa vracia ku mne. Zatiaľ som vôbec netušil, čo sa deje a čo je vo veci. Denis mi len dal podmienku, že v žiadnom prípade nechce pracovať s Thomom a ja som mu vyhovel. Prešli presne tri mesiace, keď som videl ako sa Thom s Denisom do seba pustili, naozaj som im takmer ja sám nestačil na to, aby som ich od seba oddelil. A vtedy museli s pravdou von. Zavolal som si najprv Denisa do kancelárie a vtedy som sa dozvedel pravdu o Thomovi, ktorú celé tie roky tajili...” pozrel na mňa a uvedomila som si, že sa na neho pozerám s otvorenými ústami.
“Čo to bolo? Aká pravda? Lebo aj ja po nej pátram celý ten čas...” mumlala som a on iba prikyvoval.
“O tej pravde nevie nikto len ja a oni dvaja. No asi by si to mala vedieť. Denis sa zamiloval, ako som už povedal a potom sa vrátil s podmienkou, že ho nechce vidieť. A tu za ten čas, čo bol preč sa stala vec, ktorá mnou otriasla a otriasla aj samým Thomom. Denisova slečna bola naozaj vážená a milovala ho tak, že dodnes pochybujem, či niekto dokázal tak milovať ako ona a poviem ti, nebol medzi nimi obyčajný vzťah, už si aj dokonca sľúbili lásku až do smrti a ona mu darovala prameň vlasov. Robilo sa to kedysi na znak toho, že sú zasnúbení. A ja verím, že Denis ten prameň má aj dodnes. No jedného dňa, keď Thom nebol so mnou sa stala istá vec. Mal ísť na lov a bol nesmierne smädný.
Vysmädol kvôli mne, lebo som mu nedovolil ísť na lov, skôr ako nedokončíme to, čo sme museli. Samozrejme zabíjanie upírov. A keď si tak mladá slečna, ľudskejšia než hocijaký človek, kráčala po lúčke pri rieke, Thom tam náhodou bol. S veľkým nešťastím bol na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Bol práve na love a ona voňala pre neho tak lahodne. Nemohol sa ovládnuť a ja mu to dodnes vyčítam, lebo ako prvé, čo som ich učil, bolo ovládanie sa. Napadol nevinné dievča a vypil z nej všetku krv. Keď si uvedomil, čo urobil utiekol preč na mesiac a nikto ho nevedel nájsť. Medzitým prišiel naspäť do práce aj Denis a bol naozaj zničený ba dokonca bol zrejme aj rád, že tam Thom nie je. Myslím si, že ho chcel osobne zabiť. A takmer sa mu to aj podarilo v jeden deň a to bol ten deň, keď som ich sám zastavil a vtedy som sa dozvedel, čo sa stalo. A to bol aj deň Thomovho návra...” nedokončil, lebo som mu skočila do reči.
“A čo je ten nevyriešený účet? Lebo zatiaľ sa mi zdá z vášho rozprávania, že ich máte rád.” usmial sa a prikývol.
“To je pravda. Mal som ich rád ako svojich synov, skôr ako sa stala druhá tragédia za ten čas, čo so mnou boli. Medzitým sa stali veci, o ktorých už vieš. Že Thom prebral ženu Denisovi a preto ho do smrti bude nenávidieť. No to všetko už vieš. Lenže prišlo aj pre mňa šťastné obdobie. Našiel som ženu, ktorú som miloval a chcel som ju premeniť na upírku, aby sme mali spolu nekonečný život. Lenže skôr ako sa mi to podarilo otehotnela so mnou. Neplánoval som sa vyspať s ňou pred premenou, ale naliehala a ja som podľahol. Tak som ju miloval, že som jej chcel dať všetko po čom túži. A po jednom roku porodila dve deti. Krásnych chlapcov. Jeden rok trvá človeku, ktorý počal dieťa s upírom, kým sa narodí. A potom rast je veľmi rýchly. Trvali len dva roky, kým vyrástli a mali takmer 25 rokov. Potom prestali starnúť. Matka mojich dvoch synov umrela počas pôrodu a ja som už nemohol nič urobiť. Trápil som sa, že som s ňou spal pred premenou a vinil som sa z toho celý čas. Jeden z mojich synov, volal sa Adam, nikdy nevychádzal s Denisom a ani s Thomom. Stále boli proti sebe a zápasili. Chcel som aby sa mali radi lebo Denis a Thom boli už ako moji synovia, keďže im samým zomreli rodičia ešte dávno pred ich premenou. Môj druhý syn Alex, ktorého poznáš, on ťa sem doniesol, s nimi stále vychádzal a aj on sa snažil, aby sa mali radi. Ale nijako nám to nevyšlo a Denis s Thomom sa spojili a ja neviem akým zázrakom sa to stalo. Spojili sa a urobili si plán. Zabili mi syna, ktorého tak nenávideli. Dnes by tu bol s nami, keby sa nestala táto strašná vec. Rozhodol som sa aj napriek tomu ich ešte u seba nechať a prísť na to, prečo to urobili, ale nie. Oni so mnou nikdy nespolupracovali a potom sa znovu začali hádať a nakoniec to vyústilo aj do smrteľne nebezpečných bitiek. Prestali si rozumieť aj s mojím druhým synom a videl som, že je to čím ďalej tým horšie. Rozhodol som sa, čisto zo strachu o môjho syna, že ich vyhodím navždy od seba a budem sa robiť, že ich nepoznám. Lenže Denis sa vrátil. Pokúsil sa ma zabiť a aj môjho syna. Vedel som, že ten deň raz príde, kedy sa vráti aspoň jeden z nich. Neustále som bol pripravený na nich a snažil som sa aj svojho syna nejako vycvičiť, aby aspoň trochu sa vedel ubrániť, keďže on sám nebol poriadny upír. Od toho dňa som si povedal, že máme nevyriešené účty a sám ich zlikvidujem. Od posledného stretnutia s Denisom som cítil ako rapídne sa zmenil. A zrejme je taký aj dnes takže ma nič neprekvapí. “ dokončil svoje dlhé rozprávanie, no mne to ešte nestačilo. Aj keď mi povedal všetko z ich tmavej minulosti, o ktorej samozrejme neviem toho veľa, chcela som vedieť viac. Dúfala som, že je toho ešte viac.
“A potom prečo sa snažia zabiť jeden druhého? Za vás alebo za tie ženy?” opýtala som sa.
“Oboje, slečna, oboje. Jeden dôvod nestačí na taký veľký čin. No keď je už jeden, nájde sa aj viac. A za mňa preto, lebo vedia, že by som im urobil poriadny trest a preto sa snažia jeden druhého zlikvidovať, aby jeden z nich mohol žiť. A to je smiešne, lebo teraz sa snažia bojovať a prosiť o tie svoje debilné životy!!” odvetil rozhodnutý a vedomý svojich činov. Lenže mne to stále nestačilo. Bála som sa opýtať na jedinú osobu, bála som sa, či nepovie niečo, čo by ma bolelo, ale zároveň som bola nesmierne zvedavá.
“Poznáte Adisson?” opýtala som sa potichu v nádeji, že odpovie kladne. A dokonca sa aj tak stalo, čo ma trochu potešilo, ale aj zarmútilo, lebo mi povie určite nejaké informácie, čo ma zabolia.
“Pravdaže. Stará čarodejka.” zasmial sa na to, akoby to bol vtip, no ja som len preglgla hrču v hrdle a pokračovala som vo vyzvedaní.
“Miloval ju kedysi Thom? Alebo, čo bolo medzi nimi? A dnes? Miluje ju podľa vás?” spomalila som, lebo by som začala strašne vyzvedať a to by nebolo dobré. Všetko po poradí ako mi to už spomenul aj on.
“No čo sa týka toho. V jeden zimný deň som ju našiel umierať na ulici a zobral som ju domov. Vedel som, že je to čarodejka a veľmi mocná, no nestaral som sa o to. Chcel som jej pomôcť. A tento príbeh bol ešte pred tým ako som sa ja zamiloval. Patrí to medzi tie príbehy, o ktorých som nehovoril len sa zmienil, že o nich vieš. Bola tiež jednou z tých tisíc, čo sa zapáčila Denisovi a aj on jej. Lenže netrvalo to dlho, lebo uvidela aj Thoma a zaľúbila sa do neho. Chcela ho pre seba, vieš ona bola stále taká namyslená a arogantná, čiže na koho ukázala prstom, toho mala. Ale Thom taký nebol, pretože on nevedel ani čo je láska ku opačnému pohlaviu a ani sa nesnažil na to prísť. No lenže aj ona sa jemu zapáčila, ale nikdy ku nej nepocítil lásku. Jednoducho len niečo ako príťažlivosť. Denis si to nevšimol, lebo ju tiež nemiloval. Práve vtedy mal niečo rozrobené s inou, ktorá ho odmietala. Preto sa Adisson rozhodla, že sa vyspí s Thomom a aj sa jej to podarilo. Všetko mi Thom povedal a ako to hovoril cítil som tú nenávisť ku nej. Počul som ako sa hnevá a ako to celé ľutuje, žiadal ma aby som ju vyhodil z domu inak odíde on sám.
Bál som sa, čo na to povie Denis, keďže on s ňou bol a nemal sa nič dozvedieť. Lenže na moje šťastie, sa s Adisson rozišiel hneď druhý deň na to, lebo miloval druhú a ona mu tiež napokon lásku opätovala. A napokon som ju vyhodil a viac o nej nepočul. A aj Thomovi bolo chvíľu dobre bez nej a samozrejme to stále ľutoval. A myslím, že to ľutuje aj dodnes, lebo on vlastne nikoho nikdy nemiloval a ani nebude. Nevie, čo to je a nikdy to ani vedieť nebude. Ani sa mi nezdá, žeby to chcel sám od seba vedieť...” stíchol. Pozerala som na neho neveriacky a rozhodla som sa, že mu poviem svoje tvrdenie. Samozrejme som to nevydržala a musela som sa rozplakať.
Najprv som sa roztriasla , potom mi odišiel hlas a napokon sa spustili slzy.
“Myslím, že mňa miloval... Ale nie som si istá. Teda nikdy som si nebola istá. Stále som si myslela, že ma nemiluje a cítila som to niekde v hĺbke duše. A potom prišlo to s jeho bratom. Fakt posledné dni boli najhoršie. Rozhodla som sa mu veriť a cítila som sa ako blázon, že som pochybovala, no stále som mala pocit, že jeho boj s bratom vôbec nie je o mne. Myslela som, že je to niečo bratské, niečo medzi nimi, čo mi vtedy ušlo.
Nikdy som toho veľa o ňom nevedela a aj to s Adisson som sa dozvedela až posledný deň. A ten posledný deň bol horor. Pozeral sa na ňu tak, že vôbec nebolo vidno, žeby to ľutoval. Akoby ju, práve naopak, chcel. Aj som mu pustila ruku a oddialila sa, no on mal oči len pre Adisson. A potom sa to strhlo. Narazila som na Denisa a potom ma niekto silno sotil preč. Vynadala som Thomovi, lebo som pochopila Denisov žiaľ a myslela som si, že on je ten dobrý. Lebo Thom nebol nikdy ten zlý , nevyzeral na to. Stále mi opakoval ako ma miluje a sám za mnou prvý deň, keď sme sa spoznali prišiel. A toto? Kto by to čakal? Myslela som, že Denis chce mňa zabiť za niečo. Asi za tie bývalé a Thom ma len ochraňuje. Lenže to som sa asi veľmi mýlila...” rozplakala som sa tak som už ďalej nemohla pokračovať. Chcela som, aby mi povedal opak a presvedčil ma, že ma Thom neustále miluje, ale nie, prišlo sklamanie.
“Vieš, poviem ti len to, že Thom nikdy nemiluje nikoho. Neviem ako sa zmenil za ten čas, lebo naozaj prešiel dlhý čas, čo bol sám a možno ťa aj miloval alebo možno na začiatku ťa chcel využiť len ako bábiku, aby prilákal Denisa a potom ho zabil. A neverím ani teraz, žeby Thom neľutoval to s Adisson. Chlapec nikdy neklamal bol verný, ale ty si bola len zámienka. A možno sa do teba po čase zaľúbil, ťažko povedať. Neviem už aký je.
Kedysi bol taký, ako to nazvať, ako je dnes Denis. Vymenili si zrejme svoje povahy. Ale možno ťa aj miluje, ale to s Adisson neverím, že by tak bolo. Určite ho začarovala, lebo má zopár tých lákadiel na upírov v rukáve. Hovorím ona je stále prefíkanejšia a dostane to, čo chce.” dokončil a mne stačilo. Stačilo mi aspoň to, že ma možno stále miluje a nebola som len obyčajná bábika- lákadlo. Možno má starý pravdu a možno sa mýli. Ale nie som si istá, že by sa mýlil, lebo Thom sa naozaj zmenil. Aspoň z toho, čo som dnes počula...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fallangel
17. 11.novembra 2010 15:56
ejha... ďalšiu čáásť!! =D
Napíš svoj komentár