230 DNÍ S UPÍROM II.séria - 24.časť

VERONIKA

V nedeľu som znovu zavolala Betke, aby sme šli von. Zavolala som ja Denisa, aby sa nenahneval a dohodla som, žeby sme si mohli kúpiť nejakú fľašu. Napokon sme sa dohodli, žeby Betka u nás prespala, aj mama jej to dovolila, tak prečo váhať.
Moja mama aj tak odišla pracovať a ja som mala celý byt len pre seba.
Stretli sme sa v parku pri stanici a sadli sme si ku drevenému stolu.
“Tak čo? Dáme dnes nejaký chľast?” opýtala sa Betka a všetci sme sa zasmiali.
“Doniesol som Hrušku.” ozval sa Denis a vylovil fľašu z mojej kabelky.
“A brzda?” opýtala sa Betka.
Tentoraz som ja vylovila džús z kabelky a dala na stôl.
“To sa mi už páči.” zasmiali sme sa. Naschvál sme sa stretli o šiestej večer aby sme mohli hneď piť a potom sa už len túlať.
Po nejakých dvoch hodinách sme sa s Betkou opili, no našťastie sme neboli až tak, žeby nám malo byť zle. Denis bol tiež chytený, ale v záujme našej bezpečnosti ostal aspoň triezvejší.
Za hodinu sme sa opili tak veľmi, že som prestala všetko vnímať a nevedela som ani čo robím...

(185-deň)

Ráno som sa prebudila s bolesťou hlavy. Vôbec som si nepamätala, čo sa včera stalo. Vedela som len toľko, že som sa poriadne opila.
Denis ležal vedľa mňa a mal zatvorené oči. Keď som sa posadila, otvoril ich.
“Ahoj.” pozdravil ma. Aj ja som sa mu odzdravila a chytila si hlavu. Naposledy, keď som bola opitá som bola s Thomom a tiež som sa prebúdzala vedľa neho s bolesťou hlavy... Ihneď som túto myšlienku vyhodila z hlavy. Nemôžem viac na neho myslieť!
“Je ti fajn?” opýtal sa ma pokojne. Medzitým ma hladil po chrbte.
“Bolí ma hlava a ... nepamätám si nič.” zamumlala som hanblivo.
“Haha! To je v pohode... Radšej ti nepoviem , čo si robila...” odvrkol a všimla som si, že zosmutnel.
“Čo som robila?!!” vyhŕklo zo mňa. Začala som sa báť, čo som robila.
“No... Okrem toho, že si sa začala vyzliekať na ulici a chcela si, aby som ťa tam pretiahol si neustále dookola mlela Thom, Thom, Thom...” vyvalila som na neho oči. Úplne som sa zhrozila nad tým, čo som počula. Nechcela som veriť tomu, čo povedal. Cítila som sa ako pako za to, že som sa na ulici vyzliekala a bohvie čo všetko som ešte robila.
Potom som si spomenula aj na to, že som hovorila len Thomove meno. Tento krát som zosmutnela ja.
“Je mi to ľúto...” pozrela som do zeme a vyslovila som to čo najtichšie. Denis sa posadil a objal ma.
“To je v pohode. Ty za to nemôžeš...” zamyslel sa.
“Môžem.” odvetila som, aby som zahnala to trápne ticho.
“Psst.. Zabudneme na to, dobre?” v jeho hlase som počula nejaký zvláštny podtón, ktorý mi jasne hovoril “ale viac to neurobíš”. Prižmúrila som oči, no prestala som na to myslieť, lebo ma hladil po chrbte a to ma upokojilo.
“Idem si niečo vybaviť, dobre? Prídem až večer.” trochu som sklesla, lebo som ho chcela vidieť skorej ako večer, no zrejme som nemohla.

“Ja chcem, aby si tu bol..” zamumlala som. Bála som sa už aj ozvať, pretože som vedľa neho mala taký čudný pocit, akoby všetko čo poviem bolo zlé a proti jeho vôli. Čudovala som sa, že som vôbec na také niečo myslela a vôbec, že som také niečo cítila. V skutočnosti som ho začínala mať čoraz radšej a už len pri predstave, žeby mal odísť na celý deň, som sa striasla.
“Prestaň! Musím...” odvrkol trochu arogantne a pyšne, ale potom sa znormalizoval. Prestala som sa tým trápiť, lebo niečo mi hovorilo, že všetko je v poriadku. Aj keď som si to “niečo” nechcela veľmi pripúšťať, ono to do mňa násilím vrážalo, až kým som to napokon nechala prejsť...

DENIS

Konečne som sa dostal od nej preč. V skutočnosti ma už začala nudiť, lebo mi ani nemala čo dať a v sexe nebola veľmi skúsená. Toto ma nútilo si nájsť inú štetku, ktorá ma poriadne zamestná. Keďže som svoju úlohu splnil - zničiť Thomovi vzťah- nemal som ďalej čo na pláne. Môj veľký plán sa pomaly dostával až ku koncu, ktorý mal byť aj môj posledný veľký krok. Keď si teraz spomeniem na svoje začiatky, prečo som sa vlastne vrátil, iba som sa usmial.
Sadol som si do neďalekého bordelu a objednal som si vodku. Čašníčka s ceckami skoro D-čkami ma obslúžila.
“Hej, kto mi ho tu vyfajčí?” opýtal som sa jej namyslene.
“Môžem aj ja...” zamumlala a už si aj kľakla k môjmu rozkroku. Pomaly mi ho vybrala a začala fajčiť. Hlavu som si oprel o sedadlo a zhlboka som sa nadýchol. Vtedy som si spomenul na to, čo som cítil ešte pred nejakým mesiacom - bol som ňou úplne omámený a nahováral som si, že ju milujem- to bolo strašne trápne a hlúpe! Nenávidím sa za to, že som si niekedy pomyslel, že ju ľúbim. Je mi z toho zle!
Vychutnával som si to, čo sa so mnou dialo v bare. Nevšímal som si pritom nič, len hlavu tej štetky. Mala dlhé čierne vlasy, ktoré boli rozpustené a bolo vidieť, že ich má miliónkrát odfarbené. Preto vyzerali ako slama. Štetka vydrbaná!
Keď prestala sadla si vedľa mňa celá bez seba.
“Čo je?” opýtal som sa jej a prehodil som si ruku za jej chrbát.
“Nič... Bolo to sexy.” odvetila. Iba som sa uškrnul a privolal ďalšiu štetku, aby nám doniesla pitie. Chcel som ju ožrať a plánoval som sa aj ja ožrať. Včera mi to nestačilo, ja viem som poriadny nenažranec.
Po nejakej hodine už bola najebaná a smiala sa vedľa mňa ako nejaká opica.
“A tak prečo si vlastne v meste, keď žiješ niekde v riti?” opýtala sa ma ožrato.
“Lebo chcem zničiť brata...” zamumlal som aj ja ožrato. Konečne som sa mohol uvoľniť a rozprávať sa s niekým bez toho, aby som sa bál, že niečo vyzradím. Teraz to bolo teoreticky jedno, lebo ma ani nepoznala.
“Prečo?”
“Máme nevyriešené účty s babami. Konečne sa mi podarilo ho vyhnať.” uškrnul som sa a odpil som si z pohára. Teraz sme už pili tatranský čaj a ten ma poriadne dorazil.
“A o aké baby ide?”
“On mal frajerku, ktorú som poštval proti nemu. Teraz je v tom, že ma chce a ľúbi ma a že nevie bezo mňa byť, lebo som ju zhypnotizoval. Brat je v riti u Temného a ja si robím s jeho bývalou, čo len chcem.” zasmial som sa pri tej predstave, no potom ma myšlienka na ten debilný sex odradila celá jej bytosť.
“Haha.. A prečo nie si s ňou teraz?”
“Lebo ty si oveľa sexy.” usmiala sa a ja som jej pohladil tú slamu na hlave, ktorú nazývala vlasy.
“A ona vie o tom, čo si urobil?”
“Nie. Nič netuší. Ona si len myslí, že Thom je zlý a ja som ten naj, samozrejme.” uškrnul som sa a ona sa začala smiať na plné hrdlo.
“Ty kokos. Dobre, dobre. No a ako si ho dostal preč z mesta?”
“Jednoducho. Ešte pred nejakým časom som bol za Temným Pánom. Vedel som, že Thom je jeho obľúbenec a urobí všetko preto, aby ho dostal naspäť ku sebe. Povedal som mu teda, že je v meste a zdrží sa tu zrejme dlhšiu dobu. Nahovoril som, že ho môže získať naspäť, ale bude musieť vymyslieť plán, ktorý ho poštve od Veroniky. Temný samozrejme súhlasil a niekoľko týždňov na to dal uniesť Veroniku. A tak ďalej...” odpil som si z tatranského čaju a uškrnul som sa na svojom geniálnom pláne, ktorý mi skutočne perfektne vyšiel. Nalákať Temného Pána na Thoma. To môže vymyslieť len génius, ako ja.
“Počkaj nerozumiem ti nič.” prevrátila oči a náhle sa postavila. Utiekla na záchod a až tam som počul ako grcia. No nič, alkohol bol dosť silný a miešali sme. Zrejme je čas odísť. Podišiel som k pultu a hodil som naň prachy. Potom som odkráčal preč...

THOM

Pozeral som von oknom, keď mi niekto zaklopal na dvere.
“Ďalej.” ozval sa môj zničený hlas a na povel vstúpil do izby Alex.
“Otec ťa chce vidieť.” odvrkol a odišiel. Iba som si vzdychol a pohol som sa do jeho kancelárie.
Vošiel som cez veľké dvere a uvidel som ho sedieť za veľkým orechovým stolom.
“Áno, magister.” prvýkrát som použil prezývku jeho skutočnej identity, ktorú nevedel ani Denis. Temný mi kedysi prezradil, že je sám magister a iba mne dôveruje, takže Denis sa o tom nesmie dozvedieť. Rozhodol som sa jeho tajomstvo udržať aj pred všetkými koho som kedy miloval.
“Thom, potrebujem ťa v Holandsku.” ozval sa.
“Dobre...” zamumlal som. Čo som mal odpovedať? Že nie? Nemohol som. Magister bol dosť háklivý a predsa som si chcel udržať svoje meno v jeho očiach.
“Hm. Chcel by si navštíviť to dievča?” opýtal sa ma a ja som pocítil nádej. No tá hneď zhasla, pretože som si to nemohol dovoliť. V jej očiach som už dávno niekto nenávidený a určite už na mňa zabudla.
“Nie, magister.”
“Thom... Upokoj sa aspoň na sekundu. Vypni sa prosím ťa. Keď ju chceš vidieť, nemám proti tomu nič.”
“Nie... Aj tak som si to u nej dosť pokazil. Nenávidím sa za to.”
“No tak...” snažil sa ma upokojiť, no bolo to zbytočné.
“Magister, Denis je ešte stále v meste a je s ňou v každodennom kontakte.” zamumlal som. Chcel som odstrániť Denisa zo zemského povrchu za to, čo mi urobil.
“Hm... Nemáš ho veľmi rád, čo?”
“Ja ho nenávidím!” zavrčal som.
“Keď bol za mnou, zdalo sa mi to dosť podozrivé, keď povedal, že si v meste...Hop...” pozrel som sa na Magistra ako kretén a pomaly som si dával dokopy, čo mi práve povedal.
“Čože bol?!” opýtal som sa už nahnevane a nechápavo.
“Thom, upokoj sa.”
“Nie! Bol za vami?! Kedy?!” kričal som. Do izby vletel Alex. Magister mu len mávol rukou, že sa nič nedeje a Alex sa len trochu vzdialil, no neodišiel z izby.
“Dobre. Poviem ti to. Nechcem, aby som bol v tvojich očiach ten zlý... Sľúb mi, že keď ti to poviem, nepobežíš do mesta ho zabiť.” váhal som, no napokon som prikývol.
“Denis mi povedal, že si v meste a is ťa môžem znovu zavolať naspäť. Ale povedal mi , že si zaľúbený a budem musieť vymyslieť nejaký plán na to, aby som ťa stade dostal preč. Samozrejme som vtedy na nič nemyslel, len na to ako ťa stade dostať. Chcel som ihneď vyštartovať do mesta, no Alex ma zastavil. Povedal mi, aby som poriadne porozmýšľal, že čo sa deje. mohla to byť pasca a mne nedošlo, že to bolo kvôli tej babe. Netušil som, že to robil len pre svoje dobro. No počkal som teda mesiac a niečo a potom som ju dal uniesť Alexom. Povedal som jej o všetkom, čo som o vás dvoch vedel a hral som, že vás nenávidím. Niečo som si aj vymyslel, aby to vyzeralo tak, že vás chcem zabiť. Prišli ste a ja som vás nemohol zabiť. Tak som vám dal úlohu, ktorá bola veľmi od veci, ani neviem ako som na také čosi prišiel , no iné ma nenapadlo. Čudujem sa, že si si neuvedomil, aká hlúpa úloha to bola. No keď išlo o Veroniku a jej bezpečie, urobil by si preto všetko. Vtedy som si uvedomil, že ju skutočne miluješ, no nechcel som sa tým vyviesť z miery. Keď som ťa vtedy videl u mňa v dome, aký si silný a ako si sa zmenil, ihneď som túžil po tom, aby si mi znovu slúžil. Tak som vymyslel ďalší plán, že ťa nejako nalákam, aby si ju nechal. Keď som vedel, že by si pre ňu urobil všetko, tak som siahol vyhrážkami na jej bezpečie. Ihneď si na to zareagovala súhlasil si s tým, aby si tu u mňa slúžil. Dodnes sa cítim ako debil za to, čo som urobil. Naozaj je mi to ľúto...” dokončil magister a ja som myslel, že vybuchnem od nenávisti k Denisovi. Nedokázal som povedať ani jedno slovo nad tým, ako si všetko magister pripravil a vymyslel. Je neskutočne ťažké vymyslieť takýto plán a potom ho aj uskutočniť tak, aby sa nepokašľal.
Nedokázal som ceknúť ani písmeno nad tým, čo som teraz počul. Chcel som ihneď vyskočiť na nohy, rozbehnúť sa do mesta a zabiť Denisa.
“Zadrž Thom... Viem, že ho chceš zabiť. Chcem to urobiť aj ja. Jediný kto si tu zaslúži smrť je on! Viem, že aj ty si vinný, ale si ako môj syn, Thom.” uprel som zrak na jeho šedé oči a iba som prikývol.
“Klaniam sa vám!” odvetil som a sklonil som zrak.
“Thom, vymyslím ako ho zabiť. Spolu to dokážeme a keď chceš môžem ti pomôcť aj s Veronikou.” pozrel som znovu na neho pri vyslovení jej mena.
“To nechajte na mňa. Ale s Denisom mi môžete pomôcť. A mohol by nám pomôcť aj Alex.” povedal som.
“Jasné, že pomôže... Akurát tak strážiť dom.” odvetil. Ja som nemal čo viac povedať a zrejme ani on , tak som sa otočil a odkráčal do svojej izby, aby som sa pripravil na cestu do Holandska...

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu