VERONIKA
Prešlo niekoľko dní, cez ktoré som sa s Denisom poriadne ani nevidela. Keď prišiel, aj to bolo len na skok a potom sa hneď niekde ponáhľal. Aj napriek tomu som cítila, že je všetko v poriadku a ľúbi ma. Stále som cítila, že sa ho bojím a musím mať pred ním rešpekt, čomu som nerozumela. Nechcela som byť niekoho bábika, no ak som nad tým premýšľala stále som došla na jednu jedinú odpoveď- je mi to jedno.
(210-deň)
Takmer mesiac sa nič nezmenilo. Bolo to stále o tom istom, no iba jedna vec sa zmenila. Denis chodil na večer a stále sme sa milovali. Každý deň to bolo horšie a horšie a neustále viac bolestivejšie. Nechápala som, čo to do neho vošlo, no ani s tým som sa viac nezaoberala.
Zatiaľ sa mi začala škola a preto som mala dosť vecí na premýšľanie. Dokonca som sa musela spýtať mami, či ma pustí na výlet, ktorý sa uskutoční len o pár dní...
(215-deň)
DENIS
Sedel som doma a pozeral som porno, keď dnu vtrhol Thom a bol totálne rozzúrený. Nechápal som, čo tu robí, no nezaoberal som sa tým. Lenže ten debil na mňa zaútočil a natrhol mi peru.
“Si normálny?! Ako sa mám bozkávať s tou šľapkou?!” skríkol som na neho. Rana sa mi nezahojila ako normálne, pretože ma ten imbecil sekol dreveným kolom. Vtedy som to pochopil. Zrejme ma prišiel zabiť.
Začal som sa smiať.
“Chceš sa biť? Tak to je veľmi zlé riešenie!” zavrčal som na neho a zaútočil som. Chvíľu sme sa bili, no napokon som ho udrel s jeho kolkom do stehna a on padol na zem. Vyskočil som z okna a utekal som preč. Vedel som, že sa toto nekončí a Thom sa ešte určite vráti, no nevedel som, kedy. Zatiaľ som musel urobiť všelijaké opatrenia, ktoré boli nevyhnutné!
Musel som vymazať Veronike pamäť od začiatku jej stretnutia s Thomom!
VERONIKA
(218-deň)
Práve som si balila veci na ten výlet. Mama ma našťastie pustila, takže som si aspoň trochu odpočinula od každodenného Denisovho nátlaku. Začínala som sa pri ňom cítiť ako handra, ktorú nepotrebuje. Nechápala som, čo vlastne odo mňa chce, lebo sa správal skutočne čudne.
O hodinu som už sedela v autobuse vedľa Betky. Bola celá nadšená, že sa konečne vidíme.
“Ako sa má Denis?” opýtala sa ma po krátkej konverzácii.
“Ale, celkom fajn... Len je nejaký čudný.”
“Ako čudný?” začudovala sa a zamerala celú svoju pozornosť na mňa.
“Neviem.. Ale stále je nejaký agresívny a už to nie je ako predtým.” rozhodla som sa na to myslieť a rozoberať to, lebo mi to nedalo pokoj. Hneď som sa cítila nejako voľnejšie.
“Ubližuje ti?” vystrašila sa.
“Nie, nie... Teda ja ani neviem...” priznala som sa. “Keď sa milujeme, bolí ma to. Nepozerá sa na moje pohodlie, pozerá sa len na jeho rozkoš.” pozrela som sa do zeme. Betka iba vyvalila oči a ostala chvíľu ticho. Pozrela som na ňu, či je v pohode, no zrejme nebola v pohode.
“Veroni, je to vážne. Mala by si sa s ním rozísť.”
“Ver mi, aj keby som sa. Stále za mnou chodí.” bola to pravda. Je to upír a ona si môže dovoliť, čo len chce.
“Nijako ti nevtrhne do izby.”
“To by si sa čudovala.”
“Čo? Nechápem.”
Je čas, aby som jej povedala celú pravdu...
(222-deň)
Betka bola ešte stále mimo z toho, čo som jej povedala. Nechcela mi veľmi veriť, ale keď videla aká som ja vystrašená, uverila mi. Z výletu sme sa vrátili včera a dnes som už musela ísť do školy. Našťastie sme sa ešte veľmi neučili, takže som sa aj vyspala do školy.
Keď som sa dnes ráno konečne dotrepala do školy, sadla som si vedľa Betky. Videla som, že je ešte stále vydesená a zmätená.
“Si v poriadku?” opýtala som sa jej. Ona iba mykla plecom. Vybalila som si zošit a peračník, aby som si mohla napísať, čo si mám priniesť do školy.
“Ahoj Veronika.” pozdravil ma Kris. Pozrela som na neho trochu vyvedená z miery, ale aj ja som ho odzdravila.
“Ako sa máš?” opýtal sa.
“V pohode a čo ty?”
“Tiež...” zamumlal a nastalo trápne ticho. Otočila som sa mu teda chrbtom a pohladila som Betku.
“Prepáč, že som ti to povedala.”
“Nie, nie! Ďakujem, že si mi to povedala. Bože aspoň viem, že mi dôveruješ a hovoríš úplne všetko. Nemôžem ti mať za zlé, že si mi to nepovedala skorej, ktovie ako by som sa zachovala ja keby sa mi niečo také stane. Určite by som ani ja teba nechcela vystavovať takému nebezpečenstvu.”
“Ani nevieš, aké ťažké bolo ti to povedať. No povedala som si dosť. Už aj tak dlhšiu dobu som to odkladala.”
“Ach moja. Som tu s tebou. Neboj sa!” objala ma a ja som sa cítila hneď lepšie.
“Včera bol u mňa Denis.” povedala som potichu.
“A čo chcel?”
“Povedal mi, že Thom na neho zaútočil...”
“Naozaj? Čo keď ťa Thom naozaj miluje?”
“Prestaň! Ublížil mi a nemienim svoje city meniť. Aj tak som sa z toho dlho dostávala.”
“Hej, prepáč. Ja len, že Thom vyzeral ako fajn chalan... No je to upír.” zašepkala. Ja som iba prikývla a vzdychla.
“Aj Denisa si mala rada. Vlastne mám ho rada, ľúbim ho, ale je čudný a bojím sa ho.”
“Veronika! Nemáš ho mať prečo rada.”
“Ale áno mám. Priťahuje ma a niečo mi stále hovorí, aby som poslúchala.”
“To je blbosť. Podľa mňa ťa len hypnotizuje.”
“To nie... Neurobil by to...” zamumlala som neisto. Určite by ma len tak nehypnotizoval a povedal mi, že jemu to veľmi nejde. Verím mu, no nechám to radšej tak. Keď zase zistí, že som o ňom pochybovala, určite bude zase zle...
THOM
“Kedy sa tam mám vrátiť?” opýtal som sa magistra.
“Počkaj ešte. Dal si mu znamenie, že sa ešte vrátiš a nech je v tom.” povedal mi. Iba som prikývol. Bol som dosť nedočkavý, no musel som sa riadiť jeho plánom, lebo som sa sám presvedčil, že jeho plány sú presné a mali by vyjsť aspoň na 92%. Zvyšných 8% dávam nedočkavosti a nepozornosti, ktoré by som spôsobil sám.
“Chcem, aby už bol koniec.” priznal som sa mu.
“Veď aj ja , Thom. Veď aj ja.” zašepkal.
“Bojím sa, že Denis urobí ešte pred tým niečo veľmi zlé!” niečo mi nedalo pokoj, že sa ešte určite s ňou udeje nejaká zlá vec. Bál som sa na o pomyslieť, no musel som zobrať každú možnosť do úvahy. A vedel som aj to, že Denis je schopný všetkého, no nevedel som, aký je jeho plán. Uvedomoval som si, že keď som odchádzal, Denis bol stále v tej mienke, že ju chce. No Denis nechce nikoho, len seba samého.
O hodinu ma zavolal magister do svojej kancelárie.
“Thom, priprav sa. Máš týždeň na to, aby si poriadne potrénoval. Budeš potrebovať všetky sily na to, aby si ho mohol zabiť.”
“Ale pomôžete mi, nie?”
“Jasné, že áno. Ale ani ja nie som dosť silný na to, aby som ho zabil...”
“Ako to?” začudoval som sa. Veď magister je o dosť starší ako Denis a to znamená, že aj silnejší.
“V poslednom čase sa necítim najlepšie.” nechápal som tomu. Upírom nie je zle, iba keď ich niekto prebodne drevenou zbraňou.
“Čo sa vám stalo?”
“Thom, jediné na čo sa teraz sústreď je ochrana Veroniky a Denisova smrť.”
“Dobre...” pochopil som, že nechce o ničom hovoriť, tak som radšej odišiel. Nevšimol som si, žeby sa mu bolo niečo stalo alebo by na neho niekto zaútočil, či mu niekto ublížil. No nateraz som to nechal tak. Od stretnutia s Veronikou ma delil už len týždeň a tým aj od Denisovej smrti...
DENIS
(225-deň)
Pripravil som sa na najhoršie. Nevedel som, kedy mám očakávať Thomov príchod, no cítil som, že ešte mám čas. Pripravoval som sa na to, ako jej vymažem pamäť. Bolo toho skutočne veľmi veľa a žiadalo si to veľa práce. musel som premyslieť úplne všetko ako to bude, lebo po vymazaní pamäte bude určite dlhšiu dobu v bezvedomí až si jej myseľ zvykne na všetky nové informácie. Nevedel som presne koľko mi ostáva, no všetko som musel zariadiť tak, aby som mal priestor dokončiť, to čo som chcel.
Musel som zhypnotizovať aj jej matku, aby si nepamätala na nič a nejako ju zamestnať nech nevidí, čo sa bude s jej dcérou diať.
Dnes som si zase zašiel do bordelu. Cítil som sa taký sám a za Veronikou sa mi už ísť nechcelo. Aj tak čoskoro zabudne na toto všetko.
V bare ma znovu obslúžila tá istá čašníčka a už aj si ku mne sadala.
“Tak, čo ťa privádza ku nám tentoraz?” opýtala sa ma.
“Len som sa chcel vyrozprávať.”
“Toto nie je žiadne konverzačné centrum. Stačí, keď položíš prachy na stôl a už aj máš štetku. A to všetko bez slov.” pozrel som sa jej do očí a zhypnotizoval ju.
“Ach a o čom sa chceš rozprávať?”
“No vieš... Som skoro na konci svojho plánu.”
“Aký plán?”
“Ty si to zrejme vôbec nepamätáš, čo?”
“Veď som bola najebaná.”
“Hej a pekne si aj grcala.” zahanbene sa pozrela do zeme.
“To nič. Nič si z toho nerob.”
“No a aký plán?”
“Zničiť môjho brata.”
“Aha... Niečo sa mi marí.”
“Idem jej ex frajerke vymazať pamäť. Nerobil by som to, keby som vedel, že jej ju bude môcť vrátiť nejako naspäť. Thom je na to príliš slabí...”
“Kiežby som si mohla vymazať z pamäti aj teba.” postavila sa a odkráčala preč. Zodvihol som pravé obočie a rozbehol som sa za ňou. V sekunde som bol vedľa nej a v druhej sekunde som jej držal krk.
“A ja sa musím samozrejme pripraviť na to vymazávanie pamäti!” zavrčal som a vytasil som tesáky...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár