Narovnala som sa a otvorila som oči. Rozhodla som sa, že ani neceknem a prebdiem celý boj bez toho, aby som čo len trochu zapochybovala nad tým, že Thom prehrá. Sedela som tam doslovne ako porotca v superstár a zachovala som si aj kamenný výraz v tvári.
Jedno mi dalo sa takto správať, vedela som, že mi nikto neublíži. Bojovalo sa o život niekoho iného a nie o môj. Ja som tu len ako návnada, čo sa mi samozrejme nepáči, no nič som s tým nemohla robiť.
Snažila som sa zachytiť nejaké pohyby a niečo z boja, no videla som iba miznúce šmuhy postáv, ktoré boli v stotine sekundy hneď inde. A vtom všetko utíchlo. Upíry stáli oproti sebe bez známky nejakej emócie a ani si ma nevšímali. Zamračila som sa a trochu som sa pomrvila na sedačke, aby si ma všimli, ale nikto sa na mňa nepozrel. Ostala som prekvapená a trochu podráždená, no hneď som sa pozrela na Thoma či je v poriadku. Zdalo sa, že je mu úplne super a nemal asi ani jediný škrabanec. No zato ma aj úplne super odignoroval.
“Dobre teda...” prvý sa spamätal Temný Pán. Pozrela som sa na neho. V tom som si uvedomila, že mi niečo ušlo. Niečo neskutočne dôležité.
“Ospravedlnili sme sa.” odvrkol Denis.
“Áno, no ja chcem niečo viac ako ospravedlnenie. Urobíte mi láskavosť.” šibalsky sa zasmial Temný Pán.
“Čo?!” zavrčal Thom.
“Vytvoríte troch upírov. Pre mňa, samozrejme. A potom pôjdete pred Radu upírov.”
“Nie!” zavrčal znovu Thom, no Temný pán si jeho reakciu nevšímal.
“Tak chcem ju.” ukázal prstom na mňa a vtom som si uvedomila, že som v nebezpeční aj ja. No Thom hneď zavrčal a to bolo jasné znamenie, že ma nedá.
“Myslel som si. Dobre. Chcem tri upírie ženy. Vo vekovom intervale od 17-35.”
“Prečo práve od 17?” opýtal sa nenápadne Denis.
“To je moja osobná vec. Keďže ste mi zabili niekoho dôležitého.” prižmúril oči a poriadne si ich prezrel. Potom sa pozrel aj na mňa a na Thomovo zavrčanie sa pozrel znovu na neho.
“Ušlo mi niečo?” zašepkala som trochu nahlas, aby to bolo počuť, ale aby som nebola nápadná. Aj keď som v tej sekunde bola určite až príliš nápadná.
“Nič dôležité.” zamumlal Temný Pán a potom sa otočil a odkráčal preč. Thom sa ihneď ku mne priam rozbehol a už ma držal na rukách. Cítila som sa ako nejaká nemá, hluchá a slepá , keďže sa na mňa ani nepozrel a ani mi nič nepovedal. Iba sa rozprával s Denisom, počas behu.
“Čo budeme robiť? Koho premeníme?” stále opakoval dookola Denis, no ani Thomovi to nijako neuľahčovalo situáciu. Cítila som sa veľmi nepríjemne, keď sa mi ani neprihovoril ako inokedy. Vedela som, že mám veľké právo sa na neho hnevať a nenávidieť ho, ale možno som sa ja mýlila. Keďže Denis s ním teraz úplne v pohode vychádzal.
“Stretneme sa potom.” zamumlal rýchlo Denis a Thom iba prikývol a už aj sme stáli v mojej izbe.
Thom ma pomaly položil na posteľ a potom sa na mňa prvý krát konečne zapozeral. Presne tak skutočne ako inokedy.
Nedokázala som nič povedať a asi ani on, keď tam len stál a ani sa nepohol. Zdalo sa mi, že mu v tej sekunde stuhla aj krv v žilách a prestal myslieť. Alebo sa mu zdalo, že v akej trápnej situácii sa ocitol. Ale prečo potom nenechal Denisa, aby ma sem doniesol, keď sa tomuto chcel vyhnúť? Možno sa mi predsa nechcel.
“Nesadneš si?” zasekol sa mi hlas a viac som nemohla zo seba dostať. On iba prikývol a už aj sedel na stoličke oproti mne.
“Ehm... Ďakujem ti... Znovu.” mumlala som v strese. On nebol na tom asi o nič lepšie, lebo sa tváril, že sa bojí, alebo ako presne. Nevedela som, čo povedať a cítila som sa naozaj trápne. Pozrela som sa zahanbene do zeme a vtedy som si spomenula na prvý deň, keď sme sa spoznali. Prišlo mi do plaču a myslela som si, že sa pomaly zrútim, ale nie. Musela som byť silná.
Chcela som sa mu pozrieť do očí, ale nedalo sa mi. Bála som sa, že tam uvidím presne ten odstup ako v posledný deň, keď som ho videla.
Pripomenula som si posledné chvíle s ním a samozrejme aj pohľady, ktoré hádzal na Adisson. Vtedy som znovu pocítila tú nenávisť voči jeho falošnej láske ku mne a preto som sa už vôbec nepozrela do jeho očí.
V tom mi svojimi prstami zodvihol tvár a pozrel sa mi do očí. Ostala som omámená a v šoku. Privrela som si oči a náhodou som vypustila jednu slzu, ktorá mi rýchlo stiekla po tvári a potom dopadla na moju ruku. Svojím prstom mi zotrel cestu, po ktorej sa hnala slza a potom mi ju zotrel aj z ruky.
“Nie je dôvod na plač.” zašepkal a pohladil ma po ruke. Ja som sa trhla. Nechcela som, aby ma len tak hladkal po tom, čo mi urobil.
“Prosím.. Nie.” šepkala som so svojím trasľavým hlasom. Znovu som si zatvorila oči.
“Prečo nie?” po tejto otázke som ich ihneď otvorila a vošiel do mňa nával hnevu.
“Akože prečo nie? Nechápeš čím som si prešla, keď si mi to urobil? Prečo by som ti mala vyhovieť? Alebo zase som len nejaká náhrada za Adisson? Prosím ak tvoja láska nie je úprimná okamžite s tým prestaň a choď preč. Ale ak je, nikdy, ale NIKDY mi to neurob a vysvetli mi, čo sa deje.” zadychčala som sa pri tomto dlhšom monológu a potom som upriamila na neho zrak. Bála som sa, že sa teraz postaví a odíde a už nikdy viac o ňom nebudem počuť. Ale neurobil tak. Pohladil ma po ruke a potom sa nadýchol. Videla som, aký problém mu robí to, čo si myslím a vôbec problém mi niečo vysvetľovať.
Nejakú chvíľu nepovedal nič, čo mi pripadalo up načisto šialené.
“Nikdy som Adisson neľúbil. V ten deň ma zhypnotizovala. To čo vypustila do vzduchu je omamná látka, ktorá urobí svoje aj s upírom. Je to čarodejka a ja s ňou nechcem mať nikdy nič spoločné. Prisahám, že zo začiatku, keď som ťa spoznal som ťa nebral až tak vážne, nebol som si istý, čo je možné a čo nie. No po čase som pochopil, že ťa milujem, čo sa mi nikdy v živote nestalo. A ja ti poviem ja naozaj žijem dlho. Predtým som si nikdy nebol istý, či môžem ľúbiť, lebo som na to nebol nikdy stvorený. No po tom ako som ťa spoznal, sa vo mne niečo prebudilo. Akoby to bol nejaký starý cit, ktorý sa konečne prebral k životu. Dovtedy som ani nevedel, že niečo také v sebe mám. Dosvedčí ti to aj Denis a dokonca aj Temný Pán. Ak ti niečo hovoril ... To je teraz jedno. Veronika, ja ťa nesmierne milujem a nechcem o teba prísť. Pochop ma prosím. Ani nevieš aká si pre mňa nesmierne dôležitá a myslím si, že to nikdy nepochopíš a ani nebudeš vedieť. Viem, že si si stále myslela, že ťa nechcem a nie pre mňa dosť dobrá, ale to je hlúposť. Také niečo ti nech nikdy viac nepríde na um. Si pre mňa všetko a navždy aj budeš. Chcem s tebou prežiť celý svoj život , ak si to bez teba mám predstaviť, som stratený. Keby si len vedela, ako som sa cítil, keď si mi povedala, že ma viac nechceš vidieť a musel som byť bez teba a žiť v myšlienke, že sa nikdy nestretneme. Žiť v myšlienke, že som o teba naveky prišiel. Keby si len cítila, to čo cítim ,ku tebe, pochopila by si ma. Ja ťa milujem!!! A to nezmeníš! Ak ma nechceš v živote už ani vidieť, alebo si sa zamilovala do niekoho iného, povedz mi to a ja ti dám navždy pokoj. Len mi povedz prosím... “ zastavil sa. Ostala som stáť a myslím, že som ani vzduch nedostala. Všetko sa na mňa v sekunde zvalilo. Pochopila som úprimnosť v jeho láske a v jeho myšlienkach a citoch. Iba som si povzdychla a okamžite som ho objala. Neskutočne silno som ho objala a pocítila som ten známy pocit bezpečia, lásky, krásy a samozrejme úprimnosti.
“Keby som to vedela, nikdy by som nedovolila, aby sme sa odlúčili.” rozplakala som sa na jeho ramene a on ma iba hladil po chrbte.
“Milujem ťa!” zašepkal mi do ucha a to ma dojalo ešte viac. Pozrela som sa mu do očí a vtedy som pochopila, že je to ten, na koho som čakala tak dlho.
“Aj ja teba!” odvetila som a začala som ho bozkávať. Cítila som ako ma sladko, ale zároveň aj nedočkavo bozkáva. Presne tieto jeho bozky mi chýbali, všetko to krásne mi chýbalo. Bola som v takom veľkom emocionálnom nátlaku, že som si ani neuvedomila, že ležíme na posteli a pomaly mi vyzlieka tričko. Rozhodla som sa, že v tom budem pokračovať, veď som práve zistila, že je to moja pravá láska.
Stiahla som mu tričko a postupne som ho začala bozkávať po jeho vyšportovanej hrudi. Až teraz som videla úplne do detailov jeho hruď a naozaj nebola na zahodenie. V tej sekunde som si spomenula len na to, že čo robí táto dokonalá bytosť pri mne.
No dlho som nepremýšľala lebo sa to stalo. Vkĺzol do mňa a ja som iba nahlas vzdychla a potom som sa uvoľnila. Nemala som sa čoho báť, pretože je to všetko úprimné a krásne...
***
Zobudila som sa niekedy o piatej poobede. Pozrela som sa vedľa seba a všimla som si, že Thom leží vedľa mňa a hrá sa mi s vlasmi. Vtedy som si uvedomila, že všetko, čo sa stalo bola skutočnosť.
Ešte pred tým ako som mala niečo povedať, som si spomenula na to, čo sa stalo pred pár hodinami. Milovali sme sa asi dve hodiny a bolo to nádherné, romantické a neskutočne úžasné. Nikdy som si nemyslela, že moje po prvý krát bude niečo také nezabudnuteľné. A vtedy som si uvedomila, čo mi kedysi povedala mama.
- - - - - - - -
“Vieš´, keď som to robila ja po prvý krát, ten chalan sa mi strašne zhnusil. Ihneď som sa s ním potom rozišla, aj keď ma naozaj ľúbil a aj ja jeho. No čo sa dá robiť. Príde to aj na teba...”
- - - - - - - -
Iba som sa usmiala a naozaj som sa potešila, že nemala v tomto pravdu. Naozaj by som sa na seba hnevala, keby to tak bolo. Ale nie. Nezhnusil sa mi, skôr naopak, milujem ho ešte viac.
Konečne som zrak zamierila na jeho tvár a on sa iba usmial. Začal ma hladiť po chrbte a pobozkal ma na čele.
“Ahoj.” pozdravila som ho a potom som si zaborila tvár do vankúša.
“Čo sa deje?” usmial sa a zodvihol mi tvár ku svojej.
“Nič... Len.” zastavila som sa a očervenela som.
“Vedel som, že je v tom niečo. No čo sa deje, láska?” pohladil ma po tvári.
“Ehm... Cítim sa trochu trápne... Ale neber si to osobne.” ako som to dopovedala začal sa smiať. Ja som sa iba zamračila a nechápala som, čo tým myslí.
“Láska, nehanbi sa. Videl som ťa.” žmurkol na mňa a ja som sa ešte viac zahanbila.
“Presne to...”
“Ale no tak. Si krásna. Milujem ťa takú aká si.” pozrela som sa na neho a uvedomila som si, že asi zo seba robím malé decko. Potriasla som hlavou a zasmiala som sa.
“Aj ja teba milujem. Lenže ty si už dokonalý, čiže nemôžem hovoriť aj za to, aký si.”
“Nie som dokonalý. Som upír a...nemám bohvieakú minulosť a ani tebe som sa nijako dobre nepredstavil.”
“Prestaň. Pre mňa si dôležitý a je mi už jedno akú máš minulosť. Dozvedela som sa o tebe všetko a teraz to chcem už nechať tak. Doprajem ti skvelú budúcnosť, no smejem sa, že so mnou.”
“Bez teba by to už nebolo ono.”
“Prečo? Čo keby si našiel niečo lepšie?”
“Vieš dobre, že pre mňa si len ty tá jediná.”
“Aha... Aj ty pre mňa.” usmiala som sa konečne po tom trápnom rozhovore a pobozkala som ho na ústa.
A potom ma niečo napadlo.
“Počuj, len taká od veci otázka, ale nečaká náhodou na teba Denis?”
“Dokelu! Čaká. Ale snáď je taký duchaplný, že mi dá trochu času.”
“Myslím si, že ti dal už trochu času.” začala som sa smiať na tom, ako som ho dostala, ale on ma hneď odstavil a znovu som sa cítila trápne.
“Nie je debil. Vie, že som s tebou.”
“Dobre, dobre. Hm už vieš, koho premeníte?”
“Ty o tom hovoríš úplne v pohode. Ale to nie je také super, ako si myslíš. Ten človek príde o veľmi veľa. Predstav si, čo si si tu v Letko vybudovala a teraz ti to má niekto zobrať.”
“Hm, o peniaze mi nejde. Tie by som tu nechala...”
“Ty mi nerozumieš. Ide tu o rodinu a tak. Ľudský život, ktorý ťa napĺňal spoločnosťou ľudí. O tých najdrahších by si prišla. Ale nebavme sa ako o tebe prosím ťa. Aj tak je to veľká strata, lebo ako upír začínaš od začiatku. Jediná výhoda je, že poznáš svojho stvoriteľa, ale ani ten nemusí byť nijako zhovievavý a môže ťa tam nechať len tak sám o sebe.”
“To je hrozné... Už mi to nepripadá až tak ľahké, no aj tak. Vyberte teda niekoho, kto nechce žiť. Kto nemá rodinu, domov, priateľov.”
“Temný Pán je zato až príliš vyberavý. Nemôžem mu priniesť nejakú prostitútku, či bezdomovca.”
“Hm... To je zlé.”
“To je až príliš zlé. To som ani nikdy nepovedal, že je to dobré.”
“Ale predsa je to v niečom dobré. Či?”
“Má to svoje pozitíva.”
“A? to je všetko, čo mi ku tomu povieš?”
“Skutočne neviem, čo ti ku tomu mám povedať. Má to svoje pozitíva, ale tak pre novorodeného toho veľa nie je. Skoro nič. Až na to, že sa človek vtedy cíti byť neviazaný a môže si všetko dovoliť, no vieš to ale nie je dobré pre jeho stvoriteľa a ani pre neho osobne.”
“Aha... No dobre teda... Mala by som sa obliecť a upratať.”
“Hej, pôjdem aj ja za Denisom. Sľubujem, že sa vrátim.” pobozkal ma na čelo a potom na ústa. Chvíľu sme sa vášnivo bozkávali a potom sa postavil.
“Mimochodom, bolo to to najkrajšie v mojom živote.” usmial sa a potom ma ešte raz pobozkal na rozlúčku a zmizol. Ja som tam len ostala stáť ako socha a červenala som sa. Rozhodla som, že to nechám tak a radšej sa budem venovať nejakej rozumnejšej činnosti. Aj tak dovtedy, kým sa mal vrátiť bolo ešte dosť veľa času, ktorý som musela využiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár