(137-deň)

Odbilo na polnoc a Thom neprichádzal. Čakala som ho cez 4 hodiny a ani sa mi neozval. Žiadna sms-ka, žiadny telefonát, nič. Zostala som len sama so svojimi myšlienkami a od bíjavaním hodín. Myšlienky mi lietali každým smerom a nechceli sa ustáliť. No iba jedna jediná vec mi ostala v hlave neprerušená. Myšlienka, či ma Thom neoklamal a predsa si to nerozmyslel. Lebo ak v tom vedel klamať, čo povedal dnes poobede, potom je to skutočne klamár, ktorý ma nechce. Bála som sa tejto myšlienky a alternatívy a jedna malinká časť vo mne ešte stále dúfala, že to tak nie je.
,Možno len ostal dlhšie, lebo našli niekoho na premenu a majú s ním veľa práce, - snažila som sa sama seba presvedčiť a utešiť....

THOM

Ústa som si utieral do uteráka práve keď mi Denis klopal na dvere kúpeľne, v ktorej som sa už dobrú chvíľu zdržiaval.
“Čo je?!” zavrčal som na neho, lebo som naozaj nemal náladu na jeho reči.
“Upírka sa nám prebúdza a našiel som ďalšiu.” Denisov hlas znel trochu tlmene spoza dverí a na moment ma to donútilo si myslieť, že je to niekto iný.
Rozhodol som sa otvoriť dvere a nazrieť do izby na situáciu v nej, no dvakrát ma to nepotešilo.
“Vidíš? Je hore...” zamumlal Denis a ukázal na 26 ročnú ženu, ktorú som pred malou chvíľou premenil.
“Prečo je tak skoro hore? Čo si s ňou, do riti robil kým som bol v kúpeľni?” nezdalo sa mi to normálne, keď sa novorodený upír zobudí len 10 minút po premene. Na to, aby sa premena uskutočnila je treba aspoň 24 hodín.
“Je možno iná ako ostatní. A skutočne som s ňou nič nerobil!” zavrčal na mňa Denis a potom sa začal venovať jeho novej kamarátke.
“Ahoj kráska. Ako sa voláš?” začal s ňou nemiestne flirtovať, čo som nepovažoval za najrozumnejšie.
“Jessica, a vy ste kto? A kde som?” ozvala s vystrašeným hlasom, ktorý znel vyzreto a slušne.
“Hm Jessica. Pekné meno. No ja som Denis a toto je môj brat Thom. Máme taký malý problém.” zasekol sa vo vysvetľovaní a očkom kukol na mňa, aby som mu pomohol vo výhovorke. No ja som nemal chuť si do nich začínať a otočil som sa na odchod. Musel som ísť za Veronikou a už bolo aj tak dosť neskoro.
“Vy ste mali so mnou sex?!” vyskočila žena v momente, keď som chcel otvoriť dvere a odísť, ale uvedomil som si, že aj môj brat je slabí na novorodeného upíra.
V sekunde som bol v izbe a za sebou som mal vydeseného Denisa.
“NIE to nemali! Len si bola na nesprávnom mieste v neprávnom čase!” zavrčal som na ňu a chcel som jej dať najavo, že som jej pán. Bola to jedna nevyhnutná záležitosť, ktorú si musí novorodený upír uvedomiť, aby nebol až príliš šialený a neovládateľný.
“Dobre, dobre. Chcela som len vedieť. Ale čo znamená byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste?”
“Vybrali sme si ťa, aby si naplnila existenciu upírov.” ozval sa spoza mňa Denis a už neznel tak vydesene ako pred chvíľou.
“Prosím?!!”
“Stal sa z teba upír. Jednoducho povedané.” dokončil som.
“Počkaj. To ako teraz ja som upír? Lenže ja mám babičku, o ktorú sa musím starať. Bezo mňa je stratená. Ako sa pred ňu teraz postavím?” naliehala Jessica, no mňa to v tej minúte nijako nezaujímalo. Mal som dosť už len toho, že som sa napil ľudskej krvi a teraz musím ísť za Veronikou. To bola druhá vec, čo ma súrila.
“Už sa nevrátiš. Nemôžeš... Denis daj na ňu pozor, musím ísť preč.” chcel som sa rýchlo vypariť, no nejako sa mi to nedarilo.
“Nie! Ty nepôjdeš preč. Premenil si ma! Ako si to mohol?! Zabijem ťa!!!” vrešťala Jessica a vtedy som si uvedomil, že sa len tak ľahko preč nedostanem. Aspoň nie kým sa nenaučí poslúchať.
“Tak čo braček? Ako vidím Jessica si ťa obľúbila.” vysmieval sa mi Denis, no mne sa to nezdalo nijako smiešne.
“Jessica, upokoj sa prosím ťa!” hovoril som a podišiel som ku nej. Pomaly som jej ukázal, aby si sadla a ona to urobila.
Prižmúril som oči a vedel som, že si ma vybrala za pána. Iba som si vzdychol pri tejto myšlienke a vzápätí som si spomenul na Veroniku. Prišlo mi smutno, že som sa nedostal ku nej v čas, ako som jej sľúbil a bál som sa, že ma znovu odmietne za to, že si bude myslieť niečo zlé. Tak som chcel napraviť svoje chyby, ale teraz sa mi to nijako nedarilo.
“Čo so mnou chceš ty debil?!” zvreskla Jessica a vytrhla ma z premýšľania.
“Najprv sa upokoj. Musíš si uvedomiť, že nie je cesta späť.” zhlboka som sa nadýchol a pokračoval som : “Pozri, ani ja som si nemohol vybrať. Mám za úlohu stvoriť 3 upírov, kvôli mojej hlúposti. Nemôžem za to, že si to presne ty, keby si to nebola ty, bola by to iná osoba. Nemám na výber, ak by som to porušil, zomriem ja a aj človek, ktorý je pre mňa nesmierne dôležitý. Takto sa zväčší počet mojej rasy, aj tak nebudeš stále s nami. Teraz sa musíš naučiť poslúchať a byť dobrá upírka. Musíš sa naučiť žiť s tým, čo ti bolo predurčené. Prečo podľa teba si to práve ty? Lebo ty si to mala byť. Tvoj osud to stále takto písal. A Čo myslíš je to inak aj s ďalšími dvoma, ktoré musím premeniť? Nie, aj ony to majú určené... Keby to bolo pre mňa také ľahké, nič by som nepovedal . No ja som storočia nemenil nikoho a je to pre mňa teraz niečo nechutne odporné. Nikdy by som nechcel zobrať ľudskej bytosti jeho život, ale inú možnosť nemám. Už aj tak môj trest je dosť zlý... Nikdy by som to nerobil, keby to pre mňa nebolo dôležité, no nikdy by som nedovolil, aby sa stalo niečo dievčaťu, ktoré nesmierne milujem! To si uvedom. Ani pre mňa nie je dobré, keď som ťa premenil a pil z tvojej krvi, keď mám ísť za ňou a teraz sa stále ovládať, aby som ju nezabil, lebo som náchylnejší na to, keď som pil. A vôbec, je to pre mňa tak či tak ťažké, no teraz to nie je o nič lepšie. A ty si myslíš, že mi ľah čuješ situáciu, keď tu takto vyvádzaš? Vôbec nie! Najradšej by so už bol s mojou láskou, ale preboha! Nemôžem, lebo tu mám prácu s jedným upírom, ktorý sa nevie zmestiť do kože.” zmĺkol som a vyvaľoval som na ňu oči. Pozerala na mňa nevinne a nepovedala ani slovo. To isté aj môj brat, ktorý je skutočne výrečný.
Pomaly som sa otočil a sadol som si do kresla oproti nim.
“Ehm... Je mi to ľúto...” zakoktala sa a pozrela sa do zeme. Uvedomil som si, že som na ňu kričal bezdôvodne, ale predsa to malo dobrý účinok.
“Nie, nemusí byť.... Keby som mal na výber, nikdy by si neprišla o život takýmto spôsobom.” zamumlal som, snažil som sa jej nepozrieť do očí, no nešlo to. Musel som sa na ňu pozrieť, aby som vedel, či je už dosť uvedomelá.
“Nebudem ti to sťažovať. Sľubujem. Kľudne choď za ňou , ja tu ostanem s tvojím bratom a sľubujem, že nevyvediem nič zlé.” usmiala sa na mňa a ja som iba prikývol. Pozrel som na brata, ktorý tiež prikývol.
“Počítaj som mnou.” usmial sa na mňa, čo sa mi zdalo veľmi zvláštne.
“Dobre... Je zvláštne, že novorodená takto premýšľa a koná. Som rád. Ďakujem.” vyskočil som na nohy a už som aj upaľoval za Veronikou. Bol som si vedomý, že je veľmi neskoro a ona už bude asi spať, no chcel som byť pri nej. Po tom dlhom Čase odlúčenia som nemohol vystáť ani sekundu bez nej...
Do izby som takmer vtrhol, no keď som si uvedomil, že Veronika spí, okamžite som zmiernil tempo. Budiť som ju nechcel, tak som si len ľahol vedľa nej a hladkal po chrbte.


DENIS

Pozeral som sa na Jessicu ako plače (aspoň sa snaží) vedľa mňa na sedadle. Pomaly ma to začalo štvať, lebo som sa dlho nevládal pozerať na trpiaceho upíra. Trochu mi to pripomenulo deň, keď som našiel Veroniku na cintoríne plakať, no toto nebolo ani z polovice také nepríjemné ako v ten deň.
“Čo keby sme si zašli niekam?” snažil som sa ju nahovoriť na niečo iné, čo by bavilo aj mňa a jej by aspoň na chvíľu dovolilo zabudnúť, v akej situácii sa ocitla.
“A kam?” ozval sa jej trhavý hlások, čo ma trochu povzbudilo.
“No kam len chceš. Čo tak do striptízového baru? Našli by sme si nejakú mladú štetku a ochutnali jej šťavnatú tepnu na nohe.” olízal som si pri tej predstave pery a ona sa mi ešte viac rozvzlykala. Pokrútil som hlavou, pretože som vôbec nechápal jej reakcii.
“Ja sa neviem zmieriť s tým, čo som a ty ma chceš niesť piť krv?” vtedy som pochopil jej reakciu a nepotešilo ma to trikrát. Iba som sa zhlboka nadýchol a v sekunde som stál na nohách.
“Pozri! Niet času na vzlyky! Keďže si upír, budeš sa musieť s tým naučiť žiť a ja ťa teraz naučím ako s tým žiť.” pozrela sa na mňa spod jej krásnych hustých vlasov a nachvíľu sa usmiala. Trochu som sa uvoľnil, aby som nevyzeral ako nejaký tyran a ona sa znovu rozplakala.
“Si naozaj milý, že mi chceš pomôcť, ale nie som si istá, že to dnes dokážem. Prosím nechaj ma zrovnať sa s tým a sľubujem, že potom ma môžeš naučiť, čo len budeš chcieť.” bolel ma pohľad na tú kôpku nešťastia. Napadlo mi , že by to vôbec ani nemusela byť ona, ktorú sme odsúdili do večného zatratenia.
Rozhodol som sa, že jej vyhoviem a sadol som si naspäť na sedačku.
“Ak chceš teplý kúpeľ, hore je kúpeľňa. Je tam čistý uterák a mydlo.” žmurkol som na ňu a ona iba prikývla.
“Ďakujem.” zašepkala a išla sa okúpať. Začal som sa nudiť a tak som si zapol telku. Nanešťastie ani v nej nič nedávali, tak som sa rozhodol, že si zabehám na čerstvom vzduchu.
Lenže ani to mi nevydržalo dosť dlho a tak som sa napokon vrátil do domu a sadol som si na sedačku. Začal som mať mrle v riti, ktoré ma lákali nakuknúť spoza dverí na nahé Jessicine telo. Uvedomil som si, že to nie je správne, lebo je to Temného Pána, ale on sa o tom nemusel dozvedieť.
Rýchlo som vyšiel po schodoch a nazrel som cez kľúčovú dierku.
Vtom ma niekto chytil za rameno a ja som sa skoro od strachu až posral.
“Čo tu robíš?!” zavrčal na mňa Thom, ktorého som tu dobrých 24 hodín nečakal.
“To by som chcel aj ja vedieť od teba.” zamumlal som a vznešene som zišiel dole po schodoch s rukami vo vreckách.
“Prišiel som vás skontrolovať a ako vidím pekne si užívaš!! Ty idiot!” zavrčal na mńa ešte raz a buchol ma po hlave ako malé decko. Okamžite ma to naštartovalo a vysunul som si svoje tesáky.
“Denis upokoj sa. Správaš sa ako novorodený. Ani Jessica taká nie je.” prižmúril som oči a potom som sa upokojil. No tesáky mi ešte dobrú chvíľu ostali vysunuté.
“Neodolal som.” jazykom som si prešiel po hornej pere a hodil som jeden nevinný pohľad na dvere kúpeľne.
“Ale mal by si! Vieš, že nie je naša!” sypal si stále svoje, no mňa to nijako nezaujímalo. Mal som pocit, že je moja, pretože ma na nej niečo priťahovalo. Nejaká zvláštna sila, ktorá prichádzala z jej vnútra.
“Mali by sme si spraviť aj my takú.” usmial som sa, no Thom ostal vážny, ako vždy.
“Nie! Máme toho teraz veľa. Ešte dve upírky a to neviem skade zoženieme nejakú 17 ročnú babu.” vzdychol si, no ja som dostal hneď nápad.
“Čo keby som sa šiel pozrieť do bordelu ? S Jessicou?” navrhol som.
Možno až tak ťažké by nebolo nájsť nejakú malú štetku.
“Tak to nie. Temný Pán chce nejaké normálne dievčatá a rozhodne tam nepôjdeš s Jessicou.” vrčal na mňa ako nejaký podráždený pes. Až ma striaslo pri tej predstave vlka.
“Ale no tak. Nebolo by od veci sa pozerať na nejaký ženský sex a popritom sledovať to krviprelievanie.” až ma to dostávalo do extázy, keď som na to len čo pomyslel.
“Tak to nie! Jednoznačne nemôžeš nikoho premieňať bez môjho súhlasu sám s Jessicou.”
“Prečo sa tak strkáš do riti tomu starému chujovi? Veď jeho by už nechcela nijaká 17 ročná baba. A samozrejme ešte by s ním ostala možno nejaká štetka keby jej zaplatil.”
“Mne je to jedno, ale nikoho nepremieňaj bezo mňa. Spolieham sa na teba.”
“Dobre, dobre. Len čo s tým bude Jessica súhlasiť, zoberiem ju do bordelu.” vysunul som si tesáky a oblízal si pery. Brat na mňa len škaredo zagánil a potom ihneď zmizol.
Sprostosti som nechcel robiť, lebo som si uvedomoval, že to nemá cenu a samozrejme, že pri premene musí byť aj Thom. Ale nemohol som si nechať ujsť takú príležitosť, ktorá sa mi priam núkala. Pozerať sa na poriadne krvavé porno naživo bolo pre mňa stokrát lepšie ako sa napiť ľudskej krvi po mesiaci hladovania.
Po piatich minútach vyšla von zo sprchy aj Jessica a všimol som si aj to, že mala hneď lepšiu náladu.
“Tak čo? Už je ti lepšie?” nemohol som si nechať ujsť menší flirt, aby mi trochu viac podľahla. A zrejme sa mi to podarilo, lebo Jessica za svoj ľudský život nepatrila medzi ženy, ktoré mali v posteli vystriedaných viac chlapov. No čo neskúsené “panny” som mal tiež rád.
“Áno, ďakujem.” usmiala sa na mňa.
“To je dobre. Vieš premýšľal som o tom, že by sme si mohli vyjsť. Viem, že nikam ísť nechceš, ale naozaj by sa mi to páčilo, aj tebe samozrejme.” oprel som sa o dvere do jej novej izby, kde vošla aby sa mohla prezliecť.
“Hm, kam by si chcel ísť?”
“Uvidíš. No obleč si niečo poriadne sexy.”
“Nemám tu nič. Zabudol si?” pozrela sa smutne na zem a potom ma niečo napadlo.
“Dobre. Daj sa dokopy, usuš si vlasy a ja ti zatiaľ dôjdem pre nejaké veci.” uškrnul som sa na ňu a ona sa iba srdečne usmiala.
Rozbehol som sa smerom ku jej domu, aby som mohol zobrať nejaké veci, no čakalo ma tam nemilé prekvapenie...

 Blog
Komentuj
 fotka
mortycia  25. 11. 2010 05:25
odohráva sa to na Slovensku, nie? tak prečo sa volá Jessica?



inak, ja som dala meno Jessica svojej nie veľmi dobrej postave v poviedke. to meno sa mi spája len so zápornými postavami alebo s takými, ktoré nemám moc v láske, tak uvidím, aká bude tu.
Napíš svoj komentár