(137-deň)
Ráno som sa zobudila celá zničená a nevyspatá. Thom sa na mňa udivene pozeral a stále nechápal mojej blbej nálade.
“Premýšľal som nad tým, o čom sme sa bavili v noci.” začal nenápadne a ja som hneď vedela na čo miery.
“Nie! Ani nech ťa nenapadne ma varovať pred mojimi snami.” zahundrala som a pripravila som si niečo pod zub.
“Ale bohužiaľ budem musieť. Pozri, nie je normálne, čo si snívala. A hlavne to o tvojej krvi.”
“Chceš ma ochutnať?” začala som ho lákať, ale on sa hneď zháčil.
“Nie! Nechcem ťa vystaviť nebezpečenstvu. Aj keď viem, ako prestať, ale nie som si istý či to dokážem pri tebe. A ak je pravda to o tvojej krvi, len ťažko ti odolám. A ja si myslím, že to je pravda, lebo mi voniaš naozaj delikátne a nie len mne... Sú aj iní komu voniaš.” zamyslel sa a prestal hovoriť. Hneď som pochopila, že myslí na Denisa, čo ma už až tak strašne netrápilo.
“Počuj ak ti ide o Denisa, o toho sa báť nemusíš. Ten by ma neuhryzol ani keby neviem čo. A samozrejme, že by si sa dokázal ovládať. Ja ti verím.” trochu som ho podporila, lebo ma skutočne zaujímalo aké by to bolo byť uhryznutá upírom. Možno by sme sa aj mohli tak vášnivejšie milovať a preto aby to tak bolo by som urobila hocičo. Možno by to bolo aj pre neho lepšie, lebo by sa nemusel tak zdržiavať.
“Nejde mi len o Denisa... Aj o mnoho ďalších upírov. A nechcel by som riskovať.” stále si trval na svojom. Tak som ho v tom nechala, no aj tak som sa rozhodla, že ho budem skúšať.
“Láska teraz ťa budem musieť trochu opustiť. Som zvedavý, čo všetko Denis vyviedol a koho priniesol domov na premenu. Je mi z toho nanič, ale budem to musieť urobiť.” videla som v jeho očiach nenávisť ku jeho úlohe a samozrejme ku tomu, že ma musí opustiť. Ani jemu to nebolo jedno takisto ako mne.
“Dobre. Budem ťa čakať. Prídeš ešte dnes vôbec?”
“Ak nie dnes , zajtra budem s tebou celý deň a urobíme si program, dobre?” pobozkal ma na čele a ja som iba prikývla. Potom už vyskočil oknom a zmizol...
THOM
Vbehol som do domu a ihneď som zacítil pach mŕtvoly. Rozbehol som sa do izby, kde som cítil Denisa a Jessicu. Modlil som sa, aby som neuvidel to, čoho som sa obával.
Otvoril som dvere do jeho spálne, mala to byť spálňa, ale teraz sa to tomu už vôbec nepodobalo. Všade bola krv a všetko nechutne smrdelo. Začul som kroky z kúpeľne a hneď som sa tam rozbehol, aby som vynadal tomu, kto za toto celé môže.
“Ty debil sprostý! Na teba niečo nechať. Čo sa tu preboha stalo?!” zareval som na Denisa, ktorý si len tak akoby sa nič nestalo vychádzal z kúpeľne a jemne sa škrabkal za uchom.
“Ale veď trochu porozumenia. Dávno som už nepil a našiel som nám skvelú dievčinu na premenu.” škeril sa na mňa s jeho debilným ksichtom a pomaly prešiel naspäť do spálne. Pozrel sa na tú kôpku krvi a vtedy sa zasmial.
“Teda, malo to byť premenené, ale žiaľ už nebude...” zamumlal a pobral sa preč z tej izby. V momente mi prišlo z neho zle a mal som sto chutí mu odtrhnúť vtáka!
“Idiot!! Zabil si ju!” reval som tam na neho, ale on si z toho zrejme nič nerobil a to ma naštvalo ešte viac.
“Ale no tak. Nemôžem za to a mimochodom som to celé neurobil sám. Ku tomu som až príliš pekný.” začal si tam predo mnou čistiť svoje nechty a stále sa tváril akoby nič.
“Vlastne, kde je Jessica?!” otočil som sa o 360 stupňov, aby som si bol istý, že ju niekde ucítim, ale nič. Cítil som len pach mŕtvoly, ale nie tej, čo bola v Denisovej spálni.
“Neviem. Asi vo svojej izbe. Po tej noci bola dosť vyčerpaná, tak si asi išla ľahnúť.” usmial sa a potom sa pobral preč. No ja som ho nechcel nechať len tak rýchlo odísť.
“Čo tu ešte cítim?!” zavrčal som, lebo jasne som NIEČO cítil. A to niečo nehovorilo nič dobré.
“Ehm... No našiel som mŕtvolu Jessicinej matky.” zašepkal mi do ucha, aby to Jessica ani náhodou nepočula. Ako mi to povedal ostal som pokojný a na môj veru som tomu nechápal.
“Zabil si ju?” zatvoril som oči aby som tam nevybuchol od zlosti. Snažil som sa udržať si ten pokoj, ktorý do mňa z ničoho nič vošiel.
“Nie, to nie. Vieš, že by som to neurobil... Možno, ale to je teraz jedno. Práve nám niekto prišiel na to, čo robíme a ten niekto dobre vie, že koho máme. A keď zistí aj druhý útok na človeka, nedopadne to dobre.” konečne zvážnel a už sa netváril ako idiot.
“A čo by sa stalo? Veď je dobré rozširovať našu rasu, nie?” prižmúril som oči, lebo som vedel, že v tom je niečo viac a on určite vedel, čo.
“Nevieme s kým máme dočinenia. Môže to byť hocikto. A samozrejme nezabúdaj, že je toto všetko tajné. Temný Pán si neželá svedkov.” to mi bolo jasné a nechcel som nijako zničiť dohodu, len aby bola Veronika v poriadku.
“Viem... Ale nechápem, prečo zabili jej matku.”
“Možno chceli len na seba upozorniť, že vedia koho máme alebo, čo robíme.” premýšľal Denis.
“A možno bol len niekto neskutočne smädný a bola to len náhoda.”
“Nebuď naivný, Thom. Ja viem, že si si vedomý toho, že niekto o tom vie. A samozrejme tebe je oveľa prednejšie to, aby si neporušil dohodu.” žmurkol na mňa.
“Ahoj Thom...” usmiala sa na mňa Jessica a sadla si do obývačky na pohovku.
“Toto si ešte vybavíme, Jess. Vieš o niekom, kto by nenávidel tvoju matku? Až tak, źe by ju chcel zabiť?” opýtal som sa jej a Denis do mňa ihneď drgol.
“Ty debil. Ticho.” sykol na mňa a ja som hneď pochopil, čo chce povedať.
“Vieš, žeby o tom Jessica mala vedieť.” upozornil som ho a všimol som si, že Jessica je už príliš zvedavá a vydesená.
“Čo sa deje?” opýtala sa v panike. Vedel som, že už nie je cesta von, aj keby som to vedel ukecať, ale nechcel som, aby sa to dozvedela inak ako z mojich úst. Potom by nebola jej dôvera ku mne až taká veľká.
“Čo sa kurva stalo mojej matke?!!” zarevala na nás a vyskočila na nohy. Obidvaja sme mlčali tak som sa rozhodol, že jej to poviem sám.
“Denis včera našiel tvoju matku mŕtvu v kuchyni. Myslím si, že by si o tom mala vedieť. A ak vieš o niekom, kto by to mohol urobiť, povedz nám to.” pozrel som na ňu ako prijme túto informáciu a skutočne som nečakal, čo urobí. Vedel som, že je novorodená a nebude ľahké ju zastaviť ak sa naštve, no ona bola úplne pokojná dokonca si aj sadla na pohovku.
“Nepoznám nikoho...” ozval sa jej zlomený hlas a vtedy som si uvedomil, že nedokáže svoje city prejaviť, lebo by neboli dostačujúce na vyjadrenie jej smútku.
“Vieme len to, že ju vysal nejaký upír. Ale my sme o neboli, ver mi.” Denis si sadol ku nej a pomaly ju pohladil po chrbte.
“Dnes by som sa chcela vybúriť. Pôjdeme niekam?” okamžite som si spomenul na mŕtvu striptérku v mojom dome a v momente som sa naštval.
“To nie! Už ste si včera dosť užili! UŽ žiadne prehrešky!” zakričal som na nich a oni sa ihneď na mňa pozreli.
Denis vyletel a schytil ma pod krkom. Na sekundu som nemohol dýchať, ale potom som ho silno odstrčil.
“Vieš, že som silnejší. Pil som krv.” zahundral a vytiahol si hornú peru. Potom sa narovnal a sadol si na gauč vedľa Jessici.
“Viem, že si pil, ale to nemení na situácii, že som Jessicin pán a bude robiť to, čo jej poviem. A samozrejme nezabúdaj, že si v mojom dome, v ktorom platia moje pravidlá! A keď tu chceš bývať, budeš ich musieť dodržiavať.” uvoľnil som sa aj ja a napokon som sa rozhodol odstrániť telo.
“Počkaj...” zrazu ma Jessica zastavila a pozrela sa na telo svojej mŕtvej matky.
“Chcem ju dať pochovať. Urobíš to pre mňa?” kukala na mňa prosebne. Skutočne som sa nechcel zachovať ako nejaký necitlivý Denis, a preto som iba prikývol.
“Skočím hneď za nejakým farárom.” ubezpečil som ju a potom som sa pobral za farárom, ktorý by mohol pochovať Jessicinu matku...
VERONIKA
Sadla som si pred telku, konečne, keď som doupratovala. Prezrela som programy, ale nič som nenašla, tak som si zapla počítač a rozhodla sa, že si popíšem s niekým.
Betka bola online, tak som jej hneď napísala.
-Ahoj moja... J -
-Čawkooo... Ako sa mi máš?-
-Ja sa mám fajn a čo ty?- opýtala som sa jej a medzitým som si našla na internete niečo na varenie. Našla som recept na jahodovú tortu. Pri myšlienke, že by som si z nej hneď dala mi behali slinky.
-Pohodka. Čo Thom?-
-Je v pohode. Len je teraz doma...-
-Aha... A čo nejdeš dnes von s ním niekde?-
-Ja neviem. Neverím, že dnes príde.-
-Prečo? Pohádali ste sa?-
-Nie, nie. Našťastie. Ale má veľa domácich úloh.- rýchlo som si vymyslela nejaké klamstvo a vtedy som si uvedomila, aké nepríjemné je takto klamať svoju kamarátku. Už ma to dlhšiu dobu nebavilo a niekedy som mala sto chutí jej všetko povedať.
No napokon som sa rozhodla, že začnem s niečím, čo nebude až tak drastické.
-Predstav si... Ani neviem ako ti to napísať. Už nie som panna. - zasmiala som sa a poslala som jej to.
-Čoooo? Haha vedela som, že dlho nevydržíš. : :-
-Prestaň, vieš, že taká nie som. ale prišlo o samé. Hm hm hm a čo tvoj Miro? Aj ty si s ním stratila dosť skoro, keďže ste sa dali dokopy možno pred mesiacom?...-
-Hej nepleť to sem áno dali sme sa pred mesiacom a čo? Ľúbime sa a myslím, že je to veľká láska J milujem ho a aj on mňa.-
-Presne takto sa cítim aj ja s Thomom J -
-Krásny pocit, že?- usmievala som sa, ale potom som si v hlave len tak spomenula, že náš vzťah sa predsa len líši. Thom je upír a Betkin chalan je len človek. To bol dosť veľký rozdiel a myslím si, že sa to nedá ani porovnať.
-Hm... Chcem sa spýtať... Veríš na nadprirodzené bytosti?- začala som nenápadne, nenápadnejšie som už ani nevedela.
-Hej... Niečo na tom je.. Prečo?- a prišla otázka prečo. Teraz som sa z toho nemohla vymotať, teda mohla by som sa, ale nechcem. sama som to chcela načať, ale nie som si veľmi istá, či by som ju mala zasvätiť do tohto nebezpečného sveta.
-Ja len tak... A veríš na upírov?-
-Prečo zrazu také otázky? ale hej verím, že existujú... Niečo musí byť... -
-Hej aj ja v nich verím.- samozrejme, keď môj frajer je jeden z nich. Cítila som sa ako podrazák, keď som si uvedomila, čo robím. Brať jej ten pokoj zo života je skutočne veľká krádež, poriadny trestný čin.
Tak som sa napokon rozhodla a dohodla sama so sebou, že to na dnes nechám, lebo to nemá zmysel ju strašiť. Možno niekedy inokedy, osobne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár