Moja osobná spoveď....

Ako náhle už bol druhý sviatok vianočný som sa konečne tešila,
že pôjdem na diskotéku dedinskú, lebo už dve som vynechala kôli
môjmu "drahému".

Už som bola naladená na diskotéku, že juj, ale si to tam užijem bez
neho... Ale nepokazí mi niečo takú super náladu? Zrazu mi volá môj
"drahý" že nakoniec so mnou pôjde na tú diskotéku ( lebo som ho
volala, ale len tak naoko pre neho ako vždy, lebo som aj tak vedela že
nedojde ako vždy, o čo mi aj šlo teraz...)

No šlak ma šiel trafiť... Ale tak čo už...Nielen on, ale aj jeho
celá partia...to sa už dalo trochu zniesť, že nielen on sám
Aspoň som nemusela byť stále pri ňom, ale som sa bavila nielen s
mojou kamoškou s ktorou stále chodím na diskotéky, ale s asi
dvadsiatimi ďalšími ľuďmi...

A tak som nebola na diskotéke len do jednej v noci ako vždy, ale rovno
do rána
s nimi A potom pravdaže on spohodlnený a spolahnutý na to že
pravdaže bude u mňa spať, sme o štvrtej šli spať k nám a tak sa
mi začal maratón s ním...sme boli spolu od druhého sviatka
vianočného, teda soboty spolu až do utorka...

Uf to teda bolo fakt že o nervy... Bo som už dlhšie rozhodnutá mu
dať koniec..len akosi nemám na to ecce aj teraz síl mu dat naozaj ten
koniec po tom čo sme spolu všetko prežili, ako som mu darovala svoju
"poctivosť" ... A pri tom som ho už aj včera podviedla... Sama seba
nechápem... Aká som ja skazená...

Alebo to bude len tým, že som ecce len 15 ročné rozmarné decko,
ktoré si chcel len užívať a nehladieť na dôsledky? Nikdy som taká
nechcela byť, ale pri tom som v dušičke si hovorila, že by som
chcela všemožné veci vyskúšať a užívať si života...

Tak asi poslúchnem nachvíľu moju dušičku, tak na tie dva-roky, keď
si snáď užijem dosť, aby som potom mohla viesť život taký aký by
som chcela... Lebo ako mi tuším každý vraví je nezmyselné sa v
taktomto veku viazať...

Veď na čo vlastne budem s chalanom pri ktorom ma fakt už len držia
rodinné väzby, pretože som vlastne už súčasť ich rodiny... a keď
mi na ňom všemožné veci vadia?

Som len tak si v duchu premietla, ako sa k nemu podvedome správam...
Ide ma roztrhnúť od zlosti keď pozorujem jeho správanie, všetko čo
mi robí, ako ma bozkáva, ako sa tvári pri sexe...normálne sa od neho
odťahujem..a to som robila nielen teraz, keď si uvedomujem že s ním
nechcem byť, ale už dlhšiu dobu...

Vzťah s ním mi už nič nedáva, len mi berie čas, ktorý by som si
už mohla vydýchnuť a užívať si... lenže ja s ním nechcem byť vo
vzťahu ale nechcem ho úplne stratiť...

Bože ako som ho tu pre seba ohovorila, a pri tom s ním asi tak za
hodinu budem oslavovať teraz Silvestra a Nový rok... a nadalej vo
vzťahu ktorý mi nedáva nič... a v duchu budem sniť o úplne inom
chlapovi...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu