Konečne som sa zmierila s mojím životom. Aspoň ako tak. Sedím si momentálne za počítačom, píšem tieto riadky a pri tom počúvam moju obľúbenú hudbu a pijem mamin osviežujúci nápoj. Čistá domáca výroba Len pomixované ríbezle s cukrom a zaliate chladenou minerálkou Sa už teším na to, keď budem na škole vyrábať takéto pochúťky sama Ale to som teraz odbočila od témy.
No už som sa zmierila aj s tým, aké bude toto leto. Nie bude. Je. No už sa na to pozerám iným uhlom.
Proste sa nebudem drať, stále len a len poslušne strážiť malých a vkuse upratovať. Aj tak nie je s toho takmer žiadny osoh. Proste budem to už mať na háku...
Ale sa zas úplne neskazím. Aby som už prišla o to málo výhod čo mám to zas nie. Natoľko budem radšej veci robiť. Ale len do takej miery aby mi nevyčítali že nič nerobím, a aby som sa len stále nemusela hrať na „žienku domácu“.
Takže takto. Aj tak mi iné neostáva, inak by som sa asi scvokla. Aj tak sa nedá mať úplne dobré leto, keď sa nič iné nerobí, len flámuje s kamarátmi a stále sa niečo podniká na hocakých akciách. Nemôže to byť len o zábave. Zábava nie je bez peňazí a peniaze nie sú buď od rodičov ktorý nám ich dajú buď za to, že pomáhame a aspoň si plníme povinnosti. Ak nie od rodičov, tak z brigády.
Takže budem robiť tak, aby sa naši na mňa nenaštvali že doma nič nerobím, ale ako náhle sa vyskytne chvíľa keď môžem vypadnúť z domu, tak ju riadne využijem. A budem už len ďakovať za to, že mám tých pár chvíľ len pre seba a môžem si robiť čo chcem.
A ani neviem ako, vlastne som sa aj dopracovala k tomuto: Nič nie je zadarmo, ani len voľný čas cez leto.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár