Šum lístia, zvuky nenápadných nočných tvorov, ale hlavne stony dreva skúšaného nárazmi vetra a svojou vlastnou váhou v priebehu rokov.
Dievča v lese nežije tak dlho ako stromy, dokonca ani tak dlho ako drobné hlodavce. Preto ju ohromuje život tejto masy, ktorý vníma každou bunkou tela. Chladný vánok.
Spraví niekoľko krokov, ale ohromí ju hluk vlastných krokov, ktorý si musela všimnúť každá existujúca, aj neexistujúca bytosť.
Zmrzne strachom, stíchne a les jej odpovie zapraskaním konára.
Malá myš žijúca v koreňoch stromu jej pripomenie, že dýcha moc nahlas, havran jej svojím zakrákaním potvrdí, že je tu nevítaná.
Rozbehne sa do tmy. Beží pomedzi brány vytvorené kmeňmi stromov, za sebou necháva uzatvárajúce sa tiene.
Po niekoľkých nekonečných minútach behu, keď sa jej začnú podlamovať nohy a bolieť pľúca od ľadového vzduchu, vyškriabe sa do koruny mohutného stromu spúšťajúceho svoje korene okolo skaly nad ktorou stojí.
Strom ju prijme do svojho náručia, kde sa schúli a snaží sa ukľudniť dych, ignorovať tiene všade naokolo.
Zaspí.
Malá veverička sa bojazlivo, pomaly vracia do svojho príbytku na tomto mohutnom vládcovi lesa. Nevšíma si ako dievčaťu bledne pokožka a modrajú pery.
Od vyčerpania a chladu jej zoslabne celé telo a strom ju púšťa. Padá pomedzi konáre, zosunie sa po skale.
Keď sa tiene rozplynú a o niečo neskôr opadne ranná hmla, smädná zver si všimne dievča, ležiace medzi koreňmi stromu, ktorému chladný prameň vyvierajúci z popod skaly omýva vlasy a rozlieva jej dušu ku koreňom stromov, spájajúc ju s dušou lesa.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
práve som to napísal, aj napriek tomu že takéto veci mi nie sú úplne vlastné. Myslím takýto romantický spôsob písania.
Napíš svoj komentár
Vazne...
Asi to bude aj vyberanim slov do viet a ich skladbou
Celkovo sa mi pacil ten styl aky si to napisal