Hovoril, že som sa stala súčasťou jeho života. A hlavne srdca. Nepovedal však, či pozitívnou alebo negatívnou. Vtedy, keď stál predo mnou a díval sa mi do očí, som si myslela, že moja hodnota bude kladná. Teraz si už niesom tak úplne istá. Milujem takýchto pseudozamilovaných...
Niekedy mám naozaj pocit, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Až nato, že v našom prípade som ja žena zo Slovenska a on muž z Turecka. Delí nás 1600 pseudokilometrov, dva týždne a jeho pseudopotreba si zrazu utrieďovať život a svoje pseudomyšlienky. Nenávidím ich, pretože tie nás delia najviac. A ja sa proste len musím zmieriť s tým, že som si zase raz našla sraba, ktorý nedokáže vyjadriť svoje pocity ináč ako vymazaním z facebooku. Milujem takýchto pseudoodvážlivcov...
Má 29 rokov. Robí DJa. Žije pseudoživot. Je to neperspektívna existencia, žiadna stabilita. Žiadne steblo trávy, ktoré ho vytiahne, keď sa bude potápať. Tvrdil mi, že ja som tým steblom, že ho dvíham, keď je na dne. No teraz má asi pocit, že je na vrchole a ja ho ťahám dolu. Nevie, že ja som na tom dne odkedy som ho spoznala. Nevie, že som ho z toho dna neťahala, ale tlačila zospodu. Nevie nič. A ja mu to hovoriť nebudem. Vlastne, veď už ani nemám ako. Milujem takýchto pseudoignorantov...
"A vieš, Veronička, čo je na tom najhoršie? Že aj keď je celý pseudo, napriek tomu ho miluješ."
"Áno,asi áno. A nenávidím sa zato..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár